Ak máš vo svojom okolí zarytého knihomoľa, tak vieš, že medzi najčastejšie „čitateľské sny“ patrí podpis od najobľúbenejšieho autora, podľa možnosti aj s venovaním a ideálne do niektorej (pre knihomoľa) symbolickej knihy. Úplný strop však predstavuje možnosť položiť svojmu obľúbencovi zopár otázok. Nám sa tento mini sen postupne plní – a keďže nie sme skúpi, radi sa s tebou o odpovede od našich obľúbených autorov podelíme.

Dnes sme si pripravili rozhovor s talentovanou spisovateľkou Julie Caplin, ktorú sme vyspovedali nielen o jej knižných novinkách Hotelík na Islande a Domek v Irsku, ale napríklad aj o tom, aký najhorší hejt dostala.

Kto je Julie Caplin?

Britská spisovateľka Julie Caplin sa vryla do sŕdc slovenských čitateľov svojou sériou Romantické úteky, v ktorých jej hrdinky navštevujú rôzne kúty sveta, aby našli nielen pravú lásku, ale hlavne samy seba. Počas svojej kariéry PR manažérky precestovala značnú časť sveta a rôzne kultúry jej učarovali natoľko, že sa rozhodla napísať o nich sériu kníh. Vďaka nim spoznáte nielen miestne zvyklosti, ale hlavne dobroty lokálnej kuchyne.

S autorkou sme sa rozprávali o jej dvoch čerstvých novinkách, ktoré vychádzajú v týchto dňoch, slovenský Hotelík na Islande a Domek v Irsku, ktorý vychádza v českom jazyku.

O čom je novinka Hotelík na Islande?

Ambiciózna Lucy zažije azda tú najzahanbujúcejšiu skúsenosť svojho života, po ktorej ju vyhodia z milovanej práce. Akoby toho nebolo dosť, z jej partnera sa vykľuje poriadny zbabelec. Ocitá sa na dne a jej poslednou šancou je prijať prácu manažérky malého hotelíka Polárna žiara na Islande. Na mieste už na ňu čaká príťažlivý barman Alex, kúzelná polárna žiara, mrazivá zima, horúce pramene a ešte horúcejšia láska.

Lucy sa napriek prvotným pochybnostiam do malého útulného hotelíka zamiluje a práca ju čoraz viac baví. Dni jej spríjemňuje aj charizmatický Alex, ktorý však pred Lucy čosi tají. Navyše sa v hotelíku začínajú diať podozrivé veci. Miestni sa tvária, že je to práca škriatkov, no Lucy tuší, že jej chce niekto škodiť. Aby konečne našla pokoj v duši, je odhodlaná rozlúsknuť všetky tajomstvá.

Je Alex naozaj ten, za koho sa vydáva? A komu jej príchod tak veľmi leží v žalúdku? Ak si chce Lucy udržať novú prácu, musí o ňu tentoraz poriadne zabojovať. A to isté platí aj v prípade lásky…

Čo nám Julie prezradila v exkluzívnom rozhovore?

Ako vyzeral zrod celej série? Kde ste našli inšpiráciu?

Prvá kniha zo série, ktorej dej sa odohráva v Kodani, je o Kate, ktorá berie do mesta skupinu novinárov, aby zistila viac o tom, prečo sa Dánsko tak často umiestňuje na popredných miestach v rebríčku najšťastnejších krajín, a tiež aby preskúmala koncept hygge.

Keď som pracovala v PR, často som musela chodiť na výlety do európskych krajín, o ktorých si všetci moji priatelia mysleli, že sú neuveriteľne očarujúce, ale v skutočnosti to bola dosť ťažká práca a vždy existovala možnosť, že sa niečo pokazí. Pri jednej príležitosti som skutočne stratila novinára ešte predtým, ako sme opustili letisko Heathrow!

Zároveň som však zažila niekoľko úžasných zážitkov, od pitia 12-ročného Barola v paláci z 18. storočia cez dvanásťchodový obed v Miláne až po večeru v indonézskom ryžovom tafli v štvrti červených svetiel v Amsterdame a pitie historického Cinzana v továrni v Taliansku. Zážitky z týchto ciest inšpirovali veľkú časť knihy.

Váš titul Hotelík na Islande, ktorý práve vychádza v slovenskom jazyku, oslavuje u našich českých susedov mimoriadny úspech. Čo stálo na jeho samotnom začiatku?

Veľkou inšpiráciou mi bola dychberúca krása tamojšej krajiny. Práve tá inšpiruje jednu mladú ženu k tomu, aby si vybojovala späť stratený rešpekt a pochopila, čo je v živote najdôležitejšie – láska a priateľstvo. Veľmi sa mi tiež páči islandské príslovie thetta reddast, čo v preklade znamená: Všetko dobre dopadne. Aj napriek drsným podmienkam tejto zeme jej obyvatelia veria, že všetko má svoje riešenie.

Nemohla som vynechať ani škriatkov Huldufolk, neoddeliteľnú súčasť islandského folklóru. Islanďania síce nepriznajú, že v nich veria, ale málokto povie, že neexistujú. To sa mi zapáčilo natoľko, že sa to jednoducho v knihe muselo objaviť.

V týchto dňoch vychádza tiež české vydanie ôsmeho dielu série Domek v Irsku. Môžete nám prezradiť, o čom je?

Ako všetky moje knihy, aj táto obsahuje veľa jedla! Je o právničke Hannah, ktorá si objedná šesťtýždňový kurz varenia vo fiktívnej kuchárskej škole Killorgally. Počas prvého večera v Írsku, keď ochutnáva špeciality Dublinu, Hannah neodolá a prepadne pôvabu príťažlivého cudzinca Connora. Až po príchode do Killorgally – pohľadnicovo pekného domova, kde bude tráviť šesť nasledujúcich týždňov – Hannah zistí, že čo sa stane v Dubline, nezostane tak celkom v Dubline…

Zvažujete návštevu Slovenska, prípadne aj knihu o ňom?

Momentálne sú naplánované ďalšie tri knihy zo série. Covid v posledných rokoch obmedzil moje cestovateľské a výskumné plány, ale jedného dňa by som Slovensko rada navštívila. Ale či by slovenskí čitatelia chceli čítať o svojej krajine… to netuším. A čo ak by som sa v niektorých faktoch pomýlila?!

Ak by sa z tejto vašej novinky stal romantický film, koho by ste chceli vidieť v hlavných úlohách?

Som veľkou fanúšičkou Carey Mulliganovej, takže by som ju rada videla hrať Hannah, a čo sa týka Connora, musel by to byť Jamie Dornan, už teraz má nádherný írsky prízvuk, takže je na pol ceste, hoci moja postava je skôr z Írska ako zo Severného Írska a prízvuk je úplne iný.

Nájdeme v tejto knihe niečo, čo ste zažili na vlastnej koži?

Áno. Išla som do Írska špeciálne kvôli výskumu tejto knihy a vzala som so sebou kamarátku, ktorá trvala na tom, aby sme to urobili!

Trúfate si na to, aby ste nám aj prezradili, čo konkrétne? 🙂

Vydali sme sa loďou do zátoky Dingle Bay, aby sme videli jej najznámejšieho obyvateľa, delfína Fungieho. Bol to nápad môjho priateľa a úprimne povedané, mne sa veľmi nechcelo ísť v taký sivý, veterný a mokrý deň na loď! Ale, panebože, vidieť delfína bolo úžasné. Očividne miloval interakciu s ľuďmi, plával popri lodi a vyskakoval z vody.

Bol tak blízko, že ste sa ho mohli dotknúť! Bol to taký čarovný zážitok, že som ho musela zahrnúť do knihy. Nemôžem povedať viac, pretože by som mohla pokaziť scénu v príbehu. Žiaľ, odkedy som odišla z Írska, Fungie v októbri 2020, po 38 rokoch strávených v zálive, zmizol.

Akú hlavnú myšlienku by si mali vaši čitatelia z tohto príbehu vziať?

Pri písaní tejto knihy ma veľmi zaujalo hnutie slow food, ktoré spája pôžitok z jedla so záväzkom voči komunite a životnému prostrediu. Moja imaginárna kuchárska škola si pestuje vlastné organické ovocie a zeleninu, získava potraviny od udržateľných a etických dodávateľov a oslavuje radosť zo spoločného stravovania v rôznych kultúrach.

Myslím si, že na to, aby ste dobre varili, musíte jedlo milovať a skutočne vám musí záležať na ľuďoch, pre ktorých varíte. Delenie sa o jedlo dokáže ľudí skutočne spojiť.

Na záver sme ešte Julie dali zopár rýchlych otázok:

Čo vás viedlo k písaniu?

Vždy som rada čítala a už ako dieťa som si hovorila, že raz napíšem knihu. Jedného dňa sa stalo – bolo to v období medzi dvoma prácami –, že som dostala nápad na príbeh, ktorý ma nenechal na pokoji. Keď som začala písať, zistila som, že nemôžem prestať!

Ktorá je vaša najobľúbenejšia kniha a prečo?

Som veľkou fanúšičkou Jane Austenovej a hoci zbožňujem Pýchu a predsudok, mojou najobľúbenejšou knihou je Persuasion. Je to taký srdcervúci príbeh o stratenej láske, neopätovaných citoch a o úžasnom zistení, že kapitán Wentworth stále miluje Anne. Je to taký uspokojivý koniec po tom všetkom, čo musela znášať od svojej hroznej rodiny.

Ktorú vašu knihu považujete za najväčšiu srdcovku a prečo?

To je trochu ako otázka, ktoré dieťa je vaše najobľúbenejšie! Keď píšem knihy, vždy si myslím, že sú hrozné – prirovnávam to k pôrodu, každý je ťažký. Človek ho má rád, až keď je hotový!

Ak by som to mala bezpodmienečne povedať, asi by som vybrala Pekáreň v Brooklyne, pretože som si veľmi obľúbila postavy, ktoré som vytvorila. Todd je určite jeden z mojich najobľúbenejších hrdinov. Takisto sa mi veľmi páčilo navštíviť Brooklyn a Hamptons. Mám pocit, že som ich dokázala v knihe verne vykresliť.

S ktorou postavou zo svojich príbehov sa najviac stotožňujete a prečo?

Ha! To ma rozosmialo, moje postavy sú ľudia, ktorými by som chcela byť. Často ich prinútim nahlas povedať to, čo by sme si všetci niekedy priali. To je tá radosť byť spisovateľom. Maddie, ktorá vystupuje v Cukrárni v Paríži a Pláži v Chorvátsku, je veľmi otvorená – hovorí, ako to je – a ja by som chcela byť odvážna ako ona!

Ako by ste vaše knihy opísali, ak by ste boli „obyčajná čitateľka“?

Cestovanie v kresle! Každá kniha zavedie čitateľa do inej krajiny, kam môže na niekoľko hodín uniknúť a vychutnať si inú kultúru, jedlo a tradície, pričom sleduje cestu postáv, ktoré objavujú, čo je v živote dôležité.

Ak by ste si mali vybrať iba jednu možnosť, iba by ste písali, alebo iba čítali?

Samozrejme, že by som chcela povedať „len čítať“! Písanie je ťažká práca. Naozaj je! No obávam sa, že som sa dostala do štádia, keď to nemôžem nerobiť. Stále mám v hlave postavy, rozprávam sa s nimi alebo premýšľam nad novými nápadmi. Neviem si predstaviť, že by som nepísala.

Akú najčudnejšiu otázku vám ako spisovateľke niekto položil?

Naozaj si neviem na žiadnu spomenúť. Najčastejšia otázka, ktorú mi kladú, je, odkiaľ čerpám nápady. Som ako straka, zbieram nápady tu a tam, z rádia, novín a jedným z najlepších je počúvanie rozhovorov iných ľudí. Niekedy počujete zvláštne veci, najmä keď nepoznáte celý kontext. Niekedy niečo vidím alebo počujem a pomyslím si, že to musím zapísať do knihy. Popravde mám v kuchyni vyvesenú ceduľu s nápisom: „Pozor, inak skončíš v mojom románe!“

Aký najhorší „hejt“ ste dostali?

Ako spisovateľ sa musíte zmieriť s tým, že vaše knihy nie sú pre každého, a naozaj dôležitou lekciou je, že recenzie sú pre ostatných čitateľov, nie pre vás. No, samozrejme, keď dostanem zlú recenziu, beriem si ju k srdcu – tú si zapamätám oveľa viac ako všetky pozitívne!

Moja najobľúbenejšia recenzia bola trojhviezdičková, v ktorej sa písalo, že moja kniha je priemerná, ale tá istá osoba dala jednej z mojich najobľúbenejších kníh, knihe Harper Leeovej Nezabíjajte vtáčika, iba jednu hviezdičku, zatiaľ čo v recenzii nižšie na plastový odpadkový kôš dala päť hviezdičiek. To ma rozosmialo, že moja kniha nebola taká dobrá ako odpadkový kôš, ale bola lepšia ako majstrovské dielo Harper Leeovej!

Čo je najhoršie na tom, byť spisovateľom?

Pochybnosti o sebe samom! Keď píšem ďalšiu knihu, neustále sa obávam, či sa bude mojim čitateľom páčiť. Vždy si myslím, že je to hlúposť, ale to preto, že som do nej príliš ponorená a premýšľam nad každým drobným detailom. Našťastie mám tím ľudí, vrátane môjho agenta a editora, ktorí mi dávajú veľa spätnej väzby ešte predtým, ako sa hotová kniha dostane na pulty.

Čo pre nás čitateľov chystáte v blízkej budúcnosti?

Práve píšem Romantický útek číslo deväť a ten sa bude odohrávať v Škótsku, na zámku počas Vianoc, na čo sa veľmi teším. Zbožňujem Škótsko, najmä mesto Edinburgh. Pred pár rokmi som bola na veľmi romantickej svadbe na pláži na škótskom ostrove a tá scenéria ma tak inšpirovala, že som vedela, že ďalšia kniha sa bude odohrávať v tejto krajine. Po nej budú nasledovať ďalšie dva Romantické úteky a mám v hlave už aj destinácie – na obzore by mohla byť cesta do Škandinávie.

Ďakujeme za rozhovor a k ďalšej tvorbe prajeme veľa nápadov a spokojných čitateľov! 🙂

Viac knižných noviniek a zaujímavostí zo sveta kníh nájdeš tu.

Tento obsah vznikol v spolupráci s GRADA Publishing, a.s.