Stretávame sa s nimi každý deň. Niektorí z nás s nimi už aj mali skúsenosť, hoci väčšina ju zažiť asi nechce. Presne to sú záchranári, ktorí sa starajú o pacientov po celom Slovensku. Nájdu sa aj takí, ktorí na nich nadávajú. Určite však nevedia, čo za takouto prácou stojí. Povolanie záchranára patrí medzi tie jedinečnejšie, predsa len, ide o každodennú záchranu životov, ktorá je často spájaná s rôznymi príhodami. Preto ti prinášame rozhovor so skúseným záchranárom, ktorý sa počas svojej kariéry stretol so stovkami rôznych situácií, o ktorých nám povedal a zároveň opísal to, ako takáto práca vyzerá.

Volá sa Martin Šugár, má 53 rokov a v zdravotníctve pracuje už viac ako 35 rokov. Na ceste záchranára je už takmer tri dekády, presnejšie 29 rokov. Pôvodne začínal na prevozovej službe v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava (ZZS BA), prevážal krv, a dnes už desiatky rokov pracuje ako záchranár pre štátnu záchrannú službu (ZZS BA).

Veľa ľudí asi nemá predstavu o tom, ako vyzerá práca záchranára. Mnohí si zrejme povedia, že sa celý deň vozíte v aute. Ako to je naozaj? Je to náročná práca?

Veľa ľudí má mylnú a dosť skreslenú predstavu o tom, ako táto práca vyzerá. Je možné, že niektorí si povedia, že sa len vozíme, zďaleka to však nie je iba o tom. Pracujeme na 12-tky, od siedmej rána do siedmej večera. Režim máme nastavený tak, že máme dennú, nočnú a následne dva dni voľno, takto to točíme dokolečka. Okrem vozenia toho je podstatne viac, ide o fyzicky aj psychicky náročnú prácu.

Raz sme mali pacienta, asi najťažšieho Slováka, ktorý mal asi vyše 300 kíl. Predstavte si, že prídete k takémuto prípadu, to je makačka. Prišli tam aj hasiči, ale tí ho nevedeli dať do korýtka, tým pádom sme ho museli previezť na epede. Pôvodne sa zvažovalo, že sa bude viezť na nákladiaku, na Avii, ale to bolo nehumánne, takže nakoniec išiel do sanitky, ale ani to nebolo ľahké.

My sme to riešili niekoľko hodín. Prišli sme asi o ôsmej ráno a odchádzali poobede. Musel prísť technik, ktorý sanitku rozobral tak, že tam zostalo iba to linoleum, čo je na podlahe, a nejak sme ho dostali dovnútra. Asi si viete predstaviť, že to nebolo práve dvakrát ľahké.

No a jasné, je to aj psychicky náročné. Si predstavte, že k akým prípadom občas prídeme, však o tom poviem viac neskôr. Ale tak celkovo, je to neustály tlak, keď si vezmete, že podľa zákona musíme do dvoch minút sedieť v sanitke a vyrážať zo stanice. Bežne sme tak maximálne do 15 minút na adrese, často aj skôr.

Koľko vás je v sanitke? Aký personál tam vlastne je?

No pokiaľ ide o sanitku RZP, teda Rýchlu zdravotnú pomoc, tam sme dvaja záchranári. Obidvaja vieme šoférovať aj zachraňovať. Ľudia si často mýlia, že tam je šofér a záchranár, ale nie je to pravda, sú tam dvaja záchranári. Stále sa to točí, raz jazdím ja nočnú, potom kolega a takto dookola.

Je ale pravda, že sú aj „Skové“ sanitky, ktoré prevážajú len pacienta z nemocnice do nemocnice, tam je aj šofér, má nejaké menšie stredné vzdelanie, ale tam je on a záchranár.

Potom tu je ešte aj RLP alebo Rýchla lekárska pomoc. Tam je lekár a dvaja záchranári. S tým, že obaja sú aj šoféri, aj záchranári.