Výrobca fujár František Kostúr: Z mnohých pekných ľudových tradícií sa veľmi rýchlo stáva komerčný brak

„Ako študent som si nemohol fujaru dovoliť, tak som sa rozhodol, že si ju vyrobím.“

Zdroj: Archív František Kostúr

Niet pochýb o tom, že aj mladí ľudia sa venujú folklóru a tradičným remeslám, ktoré sú dôležitou súčasťou slovenskej ľudovej kultúry. František Kostúr je toho skvelým príkladom. Venuje sa tradičnej výrobe fujár, na ktorých okrem toho, že ich vyrába, vie aj hrať.

Jeho fujary by si našiel aj mimo Slovenska, napríklad v Austrálii. Vyrába repliky starých fujár, ale aj nové, na želania svojich zákazníkov. O jeho zaujímavom príbehu, ako sa dostal k fujarám, nám prezradil viac v rozhovore. 

František Kostúr
Ako si sa dostal k tomu, že si začal vyrábať fujary? Čo ťa k tomu viedlo? 

V prvom ročníku na strednej škole som pomerne intenzívne počúval folk metal. Pri hľadaní novej hudby na YouTube som popritom narazil na video, ktoré zachytávalo výrobu fujary. Fujara mi hneď učarovala a začal som sa o ňu intenzívne zaujímať. Pôvodne som sa na fujare chcel naučiť iba hrať, nie ich vyrábať.

Avšak, ako študent som si nemohol fujaru dovoliť, tak som sa rozhodol, že si ju vyrobím. Začal som zhromažďovať rôzne materiály, rozmery, fotky a veci potrebné k výrobe. Pripravil som si aj nejaké drevo a pustil som sa do výroby. Kontaktoval som aj niektorých skúsených výrobcov.

Ty na fujare aj hráš, vedel si na fujare hrať skôr, ako si sa im začal venovať ako remeselník?

Ono to išlo ruka v ruke. V podstate som však skôr vedel hrať ako vyrábať, nakoľko nachystané drevo muselo nejaký čas preschnúť, čiže na svoju prvú fujaru som si musel počkať. Zohnal som si starú fujaru, ktorá ledva hrala, ale hrala. Postupne som sa na nej naučil nejaké jednoduché piesne a popritom som sa snažil aj vyrábať. Návody z internetu však nestačili, tak som hľadal majstra, ktorý by mi výrobu ukázal.

František Kostúr

Približne po pol roku môjho snaženia som sa dostal k majstrovi Danielovi Mudrákovi z Banskej Bystrice, ktorý mi výrobu ochotne ukázal a dokonca mi vyrobil aj prvú malú fujarku, ktorú mám odloženú dodnes. Na nej som sa potom učil a aj zdokonaľoval. Moje ďalšie remeselnícke kroky neskôr viedli k vynikajúcemu majstrovi Dušanovi Šúrovi, taktiež z Banskej Bystrice, ktorého navštevujem už niekoľko rokov. 

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu pri tvorbe originálnych vzorov na fujary?

Inšpirujú ma najmä fujary starých majstrov. Pri výrobe i výzdobe sa snažím držať pôvodných originálov.

Zvyknú sa ornamenty na fujarách podobať aj tým na krojoch a pochádzajú z rôznych regiónov?

Fujarová ornamentika je veľmi špecifická a rozmanitá, ale sú určité mantinely, ktorých sa výrobcovia v minulosti držali. V zásade sa niektoré vzory podobajú aj vzorom na krojoch, ale nie je to pravidlom. Podľa môjho názoru sa fujarová, a celkovo ornamentika podpolianskych aerofónov vyvíjala svojsky a spravidla bola úzko spätá s valaským stavom. Títo ľudia v minulosti čerpali námety najmä z prírody, preto na fujare možno vidieť najmä florálne motívy. Výnimkou však nie sú ani figurálne či geometrické vzory, avšak tie sú zastúpené v menšej miere. 

František Kostúr
Sú ornamenty na fujarách niečím charakteristické?

Pri výzdobe fujár a nástrojov sa taktiež prihliadalo na spôsob, akým sa zdobia. To znamená, že pri rôznych technikách zdobenia sa tie motívy a vzory menia a ornamentika týchto nástrojov je odlišná. Napríklad, pri vybíjaných fujarách sa ornamentika vyvíjala inak, tie vzory sú prispôsobené tak, aby vynikli v tmavo morenom dreve. V porovnaní s vypaľovanými fujarami a nástrojmi, na ktorých ornament pôsobí skôr plošne, sú vybíjané fujary cifrovanejšie, s malými detailmi a podobne. 

Fujara je úzko spätá s regiónom Podpoľanie. V zásade môžeme hovoriť o troch oblastiach výskytu fujary. Severne od Banskej Bystrice (Priechod, Podkonice, Poniky, Strelníky (Šajba) a pod.), oblasť okolo Detvy a Hriňovej a nakoniec oblasť okolo Kokavy nad Rimavicou. To znamená, že pôvodné vzory, ktoré sa vyskytovali na fujare, boli práve z tohto regiónu. 

Pre koho najčastejšie vyrábaš fujary? 

V podstate sa na to nedá jednoznačne odpovedať. Objednávky chodia od rôznych ľudí, nie vždy od folkloristov.

Nájdu sa niektoré tvoje fujary aj v zahraničí, alebo ich vyrábaš iba pre “domácich“?

V Čechách mám fujarku, v Austrálii mám nástroj, taktiež v Maďarsku mám nástroj. Väčšinou však robím pre „domácich“. 

V predošlých rozhovoroch sme sa ľudí pýtali, ako vnímajú využitie rôznych ornamentov v reklame, prípadne vo fast fashion móde. Ako vnímaš tento boom používania ornamentov ty? 

Tento boom mňa osobne neoslovil, nakoľko tie výrobky, reklamy a iné veci sú väčšinou ornamentálne a mnohokrát aj kvalitatívne veľmi odfláknuté. Väčšinou ide o strašný gýč, ktorý útočí na prvú signálnu. Tradičná ľudová kultúra v poslednej dobe dostáva priestor aj v niektorých médiách, čo šikovne využívajú viacerí podnikavci, aby sa zviezli na tejto vlne.

Cením si niektorých výrobcov, ktorí sa snažia pretaviť tradičnú ľudovú ornamentiku aj do moderných vecí a popritom to robia naozaj citlivo, kvalitne a s rešpektom k tradíciám. Bohužiaľ, takýchto výrobcov je na Slovensku veľmi málo. 

Čo si ako prvé predstavíš, keď sa povie slovenské tradície? 

Ľudové tance a hudbu.

Myslíš si, že sú nejaké tradície, ktoré sú až príliš komercializované a ľudia im nerozumejú?

Na to neviem jednoznačne odpovedať. Z mnohých pekných ľudových tradícií sa veľmi rýchlo stáva komerčný brak, ba dokonca, ľudové tradície zneužívajú aj niektoré politické subjekty na získanie voličov. To sa mi hnusí a dištancujem sa od toho. 

Ktoré prvky slovenskej ľudovej kultúry ti učarovali najviac?

Tradičná fujarová hudba, tanec a spev.

František Kostúr
Ktoré zo slovenských tradícií považuješ za najviac výnimočné, ktorými sa možno odlišujeme od iných krajín?

Ľudová architektúra, tradičné salašnícke hospodárenie, fujara, tance a ľudová hudba. 

Aké remeslá spojené s ľudovou kultúrou by si na Slovensku podľa teba zaslúžili väčšiu popularitu?

Tradičné salašnícke hospodárenie a s ním spojené remeslá, ako spracovanie ovčej kože, tradičné kožušníctvo (kušnierstvo), spracovanie ovčej vlny, mäsa a pod. Veľmi vzácni sú ľudia, ktorí sa zaujímajú o záchranu a výskum tradičnej ľudovej architektúry, nakoľko tento fenomén ľudovej kultúry zaniká rýchlo a nenávratne. 

Myslíš si, že mladí ľudia javia záujem o slovenské tradície a udržiavanie kultúrneho dedičstva?

O niektoré áno a o niektoré nie. Podľa môjho názoru je napríklad o tanec a celkovo folklórne súbory pomerne veľký záujem, táto oblasť ľudovej kultúry je príťažlivá a vo folklórnych kolektívoch tancuje mnoho mladých ľudí. Niektoré prvky ľudovej kultúry však už nie sú také príťažlivé a mladí ľudia sa im nevenujú skoro vôbec. V tomto prípade ide hlavne o ľudové remeslá. 

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré 🙂

Tento obsah vznikol v spolupráci s KARLOFF s.r.o.

Reagujte!
Grr Grr
0
Grr
Fuuj Fuuj
0
Fuuj
Fňuk Fňuk
0
Fňuk
Jeej Jeej
3
Jeej
Uups Uups
0
Uups
Haha Haha
0
Haha
Woow Woow
9
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Jednoduché dobré skutky, ktorými môžeš urobiť svet krajším

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME