Rozpad tradičnej rodiny a zrod „mužatky“. Takto bojovali vplyvné dámy minulosti proti tomu, aby mohli ženy voliť

Dnes berieme volebné právo žien ako absolútnu, nespochybniteľnú samozrejmosť a pilier demokracie. Keď sa však na prelome 19. a 20. storočia v USA, Veľkej Británii či iných kútoch sveta formovalo hnutie sufragistiek, ktoré za toto právo krvácalo v uliciach, nestál proti nim len konzervatívny patriarchát.

Proti volebnému právu žien vystúpilo masívne, skvele organizované a extrémne hlučné hnutie. Najväčším paradoxom bolo, že v jeho čele často stáli aj samotné ženy. Vítame ťa v temnom a bizarnom svete anti-sufragizmu. Vo svete, kde sa argumentovalo biológiou, hrozbou kolapsu impérií, evolučnou teóriou a v neposlednom rade varením polievky.

Čo za ženy bojovali proti volebnému právu žien?

Keď v roku 1911 vznikla v USA Národná asociácia proti sufragizmu žien, jej rady rýchlo zaplnili desaťtisíce členiek. Podobne to fungovalo aj vo Veľkej Británii, kde Ženská národná anti-sufragistická liga vydávala vlastné noviny a organizovala masové petície. Kto boli tieto ženy?

Rozhodne nešlo o utláčané, nevzdelané domácke ženičky, ktoré by sa báli vlastného tieňa. Naopak. Na čele anti-sufragistického hnutia stáli vzdelané dámy z vyššej spoločnosti, manželky vplyvných priemyselníkov, bankárov a politikov. Medzi najznámejšie tváre patrila napríklad Mary Augusta Ward, úspešná britská spisovateľka, alebo Alice Hay Wadsworth, dcéra amerického ministra zahraničných vecí.

Tieto ženy mali moc, peniaze a spoločenský status. Volebné právo nevnímali ako oslobodenie, ale ako hrozbu. Hrozbu, ktorá by ich pripravila o ich špecifické privilégiá a morálnu nadradenosť nad špinavým svetom politiky.

Komplexná pseudovedecká teória

Ak by si si zalistoval v dobových brožúrach anti-sufragistov, pravdepodobne by si nevedel, či sa máš smiať, alebo chytať za hlavu. Odporcovia ženského hlasovania si totiž nevystačili len s vetou, že žena patrí k sporáku.

Vytvorili komplexnú pseudovedeckú a spoločenskú teóriu. Jedným z najpopulárnejších argumentov tej doby bol lekársky mýtus o obmedzenej energii ženského tela. Mnohí vtedajší lekári, často citovaní v anti-sufragistických letákoch, tvrdili, že ak by sa ženy začali zaoberať politikou, štúdiom a ekonómiou, ich krv a energia by sa presunuli z reprodukčných orgánov do mozgu. Výsledok mal byť katastrofálny – ženy by zostali neplodné, nervózne a ľudstvo by vyhynulo. Politika bola vtedajšími autoritami doslova označovaná za priame zdravotné riziko pre maternicu.

Spoločnosť bola podľa anti-sufragistov dokonale vyvážený stroj rozdelený na dve prirodzené sféry. Mužská sféra zahŕňala svet obchodu, vojny, práva a politiky. Bol to svet, ktorý bol vnímaný ako zo svojej podstaty špinavý, krutý a plný morálnych kompromisov.

Na druhej strane stála ženská sféra, ktorú tvorili domov, rodina, morálka, náboženstvo a výchova detí. Tento svet predstavoval čistotu, pokoj a duchovné bezpečie. Anti-sufragistky tvrdili, že ak žena vstúpi do politiky, táto posvätná sféra domova okamžite zanikne. Žena sa podľa nich politickou súťažou zašpiní, stratí svoju jemnosť, rešpekt mužov a status morálneho kompasu rodiny.

Fyzická sila

Ďalší argument znel mimoriadne logicky pre vtedajších mužov a opieral sa o pojem fyzickej sily. Hovoril, že volebné právo je priamo naviazané na schopnosť vynútiť si toto právo silou. Ak štát schváli nejaký zákon, musí ho vedieť presadiť políciou alebo armádou.