Množné čísla

Čo by si mohol pobabrať na používaní množného čísla v angličtine? Je tam iba jednoduché pravidlo pridania -s na konci slova. Avšak existujú aj nepravidelné množné čísla, ktoré ľudí zvyknú prekvapiť. Sú nimi napríklad: child-children, sheep-sheep, goose-geese, mouse-mice a viacero ďalších.

Vetu: „Všetci sedíme za stolom“ povieme v angličtine „Everyone is sitting at the table.“ V slovenčine je táto veta v množnom čísle, čo je logické, keďže hovoríme o viacerých ľuďoch. Angličtina je znova špeciálna, a táto veta je u nich v jednotnom čísle. Za slovami, ktoré končia na -body alebo -one, používame stále jednotnú formu is a nie are.

Nejaký

V angličtine máme dva výrazy, ktoré znamenajú slovo nejaký, a je teda logické, že si ich aj často zamieňame. Sú nimi slová some a any. Some používame iba v kladných vetách, zatiaľ čo any v otázkach a záporných vetách. Takže vo vetách by sme to použili takto: „Is there any book on the table? (Je nejaká kniha na stole?)“ a „There is some book on the table.“ (Nejaká kniha je na stole.)

Tieto pravidlá platia aj pre slová somebody/anybody (niekto) a something/anything (niečo). Existujú ale aj výnimky, kde toto pravidlo neplatí a any je použité aj v kladných vetách.

Odporúčame prečítať:

Slovák Filip hráva americký futbal a pracuje v zásahovke mestskej polície v Bratislave: Ľudia si myslia, že sme iba nejakí „papučkári“

• Rozhovory
• Slovensko

Mätúce dvojice

Dvojice slov, ktoré sa odlišujú iba v písaní, vedia potrápiť nejedného študenta anglického jazyka. Skvelým príkladom je dvojica then a than. Then (potom) a than (než) vyslovíme síce rovnako, no význam majú úplne iný. Článok o anglických homonymách nájdeš tu.

Slovesá v anglických vetách majú zvyčajne dve formy. Buď ide o priebehovú formu -ing, alebo o neurčitok so slovom to (be). Veta: „I want eating (chcem jedenie)“ neexistuje. Správna voľba je: „I want to eat (chcem jesť)“. Tieto pravidlá si človek najlepšie osvojí aktívnym počúvaním anglického jazyka.

Podobným prípadom sú prídavné mená vytvorené zo slovies, ktoré majú dva druhy prípon, ide o -ed alebo -ing. „I am bored,“ znamená „Ja sa nudím,“ ale ak chceme hovoriť o veciach a nie osobách, tak použijeme: „It is boring (to je nudné)“. „I am boring“ by znamenalo, že som nudným človekom.