Bozkávanie je pre nás také prirodzené, že sa už dnes ani nezamýšľame nad tým, ako vlastne vzniklo a akú malo históriu. Väčšina ľudí by si zrejme myslela, že bozkávanie je tu s nami už od úsvitu ľudstva. To ale nie je celkom pravda. V mnohých oblastiach sveta ho nepoznali ešte v 19. storočí!

K spájaniu pier dvoch ľudí dochádza z rôznych dôvodov. Vyjadrujeme ním náklonnosť, lásku, vzrušenie, ale aj priateľstvo či pozdrav. Prečo sa ľudia vlastne bozkávajú a ako sa na bozk nazeralo v minulosti?

Podvedomý impulz či náhrada za čuch?

Vedel si, mimochodom, že bozkávanie je aj celkom dobrý spôsob spaľovania kalórií? Pri dvojminútovom bozkávaní ich spáliš 13. Iste, nie je to veľa, ale aj to sa počíta! Ďalej vieme, že bozkávanie zvyšuje tep človeka a zapája sa doň 35 tvárových svalov. Prečo sa ale naši predkovia vlastne začali bozkávať? Úplne jasné to nie je, ale máme hneď niekoľko zaujímavých hypotéz.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že môže ísť o aktivitu, ktorá nemala žiadny praktický význam a bola nám proste odjakživa prirodzená. Podobnú teóriu razil napríklad významný psychoanalytik Sigmund Freud.

Podľa neho je pre ľudí bozkávanie také príjemné preto, lebo si ním pripomíname pocity, ktoré sme prežívali pri saní materského mlieka, keď sme boli dojčatá. V dospelosti si na ne, samozrejme, nepamätáme, ale podľa Freuda ostali súčasťou nášho podvedomia a práve bozkávanie nám ich pripomína.

Antropológovia ale uvádzajú, že ide pravdepodobne o náhradu za oňuchávanie. Práve prostredníctvom čuchu totiž pravekí ľudia získavali jeden o druhom najviac informácií. Treli sa vzájomne nosmi, prechádzali si nimi po tvári a v jednom momente sa stalo, že sa im stretli pery. Neskôr sa pri stretávaní treli najmä nimi, a práve to bol počiatok bozku, ako ho poznáme dnes.

Má to svoju logiku, keďže pery patria k najcitlivejším orgánom ľudského tela (hneď po očnej rohovke), vďaka nim tak naši predkovia dokázali nabrať o druhých veľké množstvo informácií.