Poslanci Štátnej dumy za Komunistickú stranu Ruskej federácie (KPRF) predložili návrh uznesenia, v ktorom žiadajú parlament, aby sa obrátil s výzvou na ruského prezidenta Vladimira Putina. Mali by v nej apelovať na to, aby Putin uznal samozvané republiky proruských separatistov vyhlásené vo východoukrajinskom Donbase. Podľa návrhu komunistov by mal ruský prezident uznať tzv. Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku (DĽR a LĽR) ako „samostatné, nezávislé a suverénne štáty“. Informoval o tom spravodajský web Meduza.io.

Donecká a Luhanská oblasť vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny v máji roku 2014 – po tom, čo väčšina účastníkov sporných referend konaných v týchto regiónoch podporila prijatie vyhlásenia o sebaurčení pre DĽR a LĽR. Diplomaticky obe republiky ležiace v Donbase uznáva len Južné Osetsko, tiež len čiastočne uznaný štát ležiaci v Zakaukazsku. V návrhu výzvy, ktorý pripravili komunisti, sa píše, že Rusko sa podieľa „na mierovom urovnaní konfliktu v Donbase“ a od roku 2014 posiela do DĽR a LĽR „humanitárnu pomoc“.

Podľa autorov návrhu výzvy adresovanej Putinovi sa v posledných rokoch v neuznaných republikách vybudovali „demokratické orgány so všetkými atribútmi legitímnej moci“. Komunisti preto Putina žiadajú, aby zvážil možnosť ich uznania Ruskom.

V texte výzvy vyjadrujú presvedčenie, že uznanie DĽR a LĽR je „rozumné a morálne oprávnené“ a vytvorilo by základ pre zaistenie bezpečnostných záruk a ochranu pred vonkajšími hrozbami. Uvádzajú, že ak by Rusko uznalo DĽR a LĽR, tieto republiky by potom získali – podobne ako Sýria či Južné Osetsko – „právo požiadať Rusko o pomoc pred agresiou USA (vykonávanou) prostredníctvom Ukrajiny“.

Podpredseda KPRF Dmitrij Novikov vo svojom vyjadrení pre médiá pripomenul, že „väčšina obyvateľov DĽR a LĽR získala občianstvo Ruskej federácie, čo zaväzuje orgány našej krajiny zaručiť bezpečnosť svojich krajanov“. Zdôraznil tiež, že KPRF ráta s podporou iniciatívy zo strany predstaviteľov ďalších strán pôsobiacich v parlamente.

V reakcii na iniciatívu KPRF Vladimir Džabarov, prvý podpredseda zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, konštatoval, že „otázka uznania alebo neuznania (štátu) je výsadou osôb zodpovedných za zahraničnú politiku Ruskej federácie. Pripomenul, že v Rusku je za zahraničnú politiku zodpovedný prezident a „nástrojom tejto politiky je ministerstvo zahraničných vecí“. „Akýkoľvek tlak zo strany ktoréhokoľvek politického subjektu je neprijateľný,“ zdôraznil Džaparov.

Jeden z autorov návrhu výzvy, šéf výboru Štátnej dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov, Leonid Kalašnikov pre agentúru Interfax povedal, že KPRF predložením takéhoto návrhu uznesenia splnila svoje predvolebné sľuby.