Nerozumiete si, ale chcete sa dohodnúť. Ty a cudzinec. Snažíte sa postaviť most cez komunikačnú priepasť, ktorá vás delí, avšak zlyhávate. Zatiaľ čo ty hovoríš príliš hlasno, on chápe príliš pomaly. Vaša komunikácia sa z nechceného bodu mrazu nedostane na sto ani po vymyslení „originálneho akože prízvuku“, ktorým sprzníš každé druhé slovo. Po neúspešných pokusoch ti neostane iné, len zanadávať. A hľa, ľady sa pohnú, expresívne slová opäť raz zachránia svet.

Kým sa však obaja uchýlite k šťavnatým vulgarizmom, vedz, že existuje aj iná cesta dorozumievania sa. Totiž cesta nezhovädenia sa v komunikácii s cudzincom, pričom ti pomôžu aj nasledujúce tipy.

Po-ma-ly a nahlas

Nebolo by na tom nič zvláštne, keby si pomaly a nahlas nehovoril po slovensky. S cudzincom. Napríklad s Angličanom. Tvoj komunikačný partner by sa s tebou rád porozprával aj o inej téme ako o počasí, ale nedá sa. Ty nevieš po jeho, on nevie po tvojom. Keďže cudzinec, s ktorým máš tú česť, nerozumie reči tvojho kmeňa, nepomôže ani zvyšovanie hlasitosti z tvojej strany. Človek na druhej strane jazykovej barikády predsa nie je hluchý a netreba po ňom ziapať.

Stačí dať prízvuk

Nie, nestačí, a ty to vieš. Naopak, tvoja snaha bude márna a zarobíš si na pekný trapas. Človek, ktorý sa s tebou dá do reči, konverzáciu radšej rýchlo ukončí, pretože vie, že síce niečo rozprávaš, ale nič sa od teba nedozvie. Rodený Rus sa z teba nestane, keď každé slovenské slovo poruštíš nemožným prízvukom. Rovnako ti nikto neuverí, že si Talian, keď budeš preťahovať samohlásky ako slovenská vláda stavbu diaľnice.

Čumizgumi

Pokiaľ nie si fanúšik japonských seriálov anime alebo si si vo voľnom čase nepozrel ani jedno video o základoch japončiny, z tohto ázijského jazyka s veľkou pravdepodobnosťou veľa nevieš. Na internete síce nájdeš pár užitočných fráz, ktoré nemajú význam, akým by si rád ohúril. Preto sa môže stať, že tvoje prvé japonské slovo, ktoré sa naučíš, vlastne nie je ani japonské.

Preto, keď budeš chcieť machrovať pred cudzincom, môžeš zabudnúť na „osvedčené“ preklady. Ta-hiti naozaj neznamená rádio, seremed nie je maďarská včela a ježko sa povie po poľsky jeż, nie kaktus pochodowy.

Internacionalizmy

Internaci-čo? Alebo medzinárodné slová, ktoré s obľubou používaš, keď si chceš šplhnúť. V prípade núdze z nich vytvoríš aj jednoduchú vetu, z ktorej sa už dá čo-to porozumieť. Napríklad: internacionálna komunikácia = optimálna alternatíva. V iných prípadoch si vkročil do zradných vôd internacionálnych slov, pod ktorými si tvoj komunikačný partner nemusí predstaviť to isté ako ty.

Aj v skupine medzinárodných slov sa totiž nájde niekoľko zradcov, pri ktorých v cudzom jazyku existuje iné pomenovanie, než by si čakal. Príkladom je „displej“ (z angličtiny), ktorý Španieli označujú slovom „pantalla“ alebo „monitor“.

Jazykové zrádniky

Nielen internacionalizmy ťa môžu voviesť do problému. Na pekný prúser si ľahko zarobíš aj s inými slovnými falošnými priateľmi, ktorí sa v dvoch jazykoch píšu alebo čítajú rovnako, ale pritom majú rozličný význam. Nekorunovanou studnicou týchto trapasov je poľština, pri ktorej nejeden z nás šliapne z blata do kaluže. Dobre myslená pochvala sa neraz zmení na urážku, ako je to v prípade „frajera“. Kým synonymom slovenského frajera je pánko, prípadne švihák, v Poľsku je to presný opak, a to „lúzer“.

Podobných perličiek sa dá, samozrejme, nájsť viac. Svoje úsmevné zrádniky má každý jazyk, aj ľubozvučná francúzština. Pri vete typu „Tu es en retard“ by si našinec mohol myslieť, že akýsi žabožrút ho označuje za obmedzeného. Pravda je ale inde. Francúz len vecne konštatuje, že meškáš.

Nadávkový expert

Mrzké slovíčka si vštepujeme do pamäti akosi ľahšie ako všetky ostatné. Kým frázy, s ktorými by si mal v cudzine šancu prežiť, si vždy krvopotne vbíjaš do hlavy, tie najhrubšie nadávky ti stačí počuť raz a viac ich už nezabudneš. Keď sa pri rozhovore s cudzincom inak nedohodneš, aspoň si zanadávate. Veď v slovanských jazykoch sú nadávky príbuzné, a preto nie je treba veľa myslieť, aby si pochopil, o čom je reč. V iných jazykoch sú zase nadávky tým prvým (a častokrát aj posledným), čo si sa naučil.

Gestá – cesta do pekla

Nedohovorili ste sa ústami, skúsite to rukami a možno aj nohami. Veď gestá majú všade rovnaký význam. Alebo aj nie. Zradný je napríklad slovenský a bulharský znak súhlasu. Pokývanie hlavou v zmysle slovenského „áno“ znamená v Bulharsku pravý opak. Rovnako je to s „nie“, ktoré Bulhari chápu ako „áno“. Ak v tom ešte nemáš zmätok, pokračujeme ďalej. Typické gesto známe ako „okej“ má rozličný význam vo Francúzsku, ako aj v Japonsku. Kým Francúzi ním označujú nulu, v Japonsku značí peniaze.

Pozor na ruky

Gestá sú nielen zradné a dvojzmyselné, ale aj nebezpečné. Neoplatí sa chváliť všetkým, čo poznáš. So zdvihnutým prostredníkom veľa kamarátov nezískaš, zato sa značne rozrastie zoznam ľudí, ktorí ťa majú v zuboch. Za vztýčený prostredný prst môžeš dokonca dostať po papuli. Ešte horšie však skončíš, ak zdvihneš pravicu a rozprávaš pritom po nemecky.

Nemiešaj!

Pravidlo „Nemiešaj!“ platí pri pití, ale aj pri rozhovore s cudzincom. Začať vetu v španielčine a premiešať ju so slovenčinou nebude ten správny spôsob, ako sa s druhou stranou dorozumieť. Z cudzojazyčno-slovenského mišungu sa vám obom zatočí hlava a zabrať dostane aj bránica od smiechu. Novotvary, ktoré pri všetkej tvojej snahe vymyslíš, by, žiaľ, nedocenili jazykovedci ani cudzinec. Prinajlepšom budeš za čudáka, prinajhoršom za virálneho kráľa internetu.

Keď si myslíš, že vieš

Ale nevieš. Presne ako Joey, ktorého sa pokúšala zúfalá Phoebe naučiť po francúzsky. Neidentifikovateľné pazvuky a zhluk čerstvo vymyslených slov je svetový jazyk iba podľa tvojej hlavy. Všetkým ostatným okolo teba, ktorí majú tú česť počuť ťa, je jasné, že tvoje jazykové znalosti stoja za milú kedveš. Rovnako stojí za veľké guľové aj tvoja schopnosť vymýšľať si. V takom prípade je lepšie požiadať svojho jazykovo zdatnejšieho priateľa o malú pomoc.