Morbídne kúsky
Starožitníctva si zvykneme spájať aj s istou tajuplnou či temnou aurou. Pri každej návšteve tam nájdeš aspoň jeden predmet, pri ktorom si povieš, že toto je asi prekliate.
Medzi extravagantnými kúskami, ktoré prešli ich rukami, nám respondenti hovorili o vypreparovaných zvieratách rozličných druhov, niekedy aj poriadne exotických – napríklad jaguároch či krokodíloch.
Kým telesné pozostatky zvierat patria k tým relatívne normálnejším položkám v starožitníctvach, občas sa do hry dostávajú aj pozostatky ľudské. Majiteľ jedného zo starožitníctiev hovoril, že kedysi predal ženskú lebku s popísanými časťami, zrejme používanú ako učebnú pomôcku na lekárskej fakulte.
V tomto biznise sa človek stretne aj s vecami tak morbídnymi ako trofejné ľudské lebky z Bornea. Istý pán sa ich snažil predať do starožitníctva, majiteľ sa nám však priznal, že z nich išla taká zlá energia, že ich jednoducho vo svojom obchode nechcel mať a odmietol ich.
Nebezpečné predmety
Respondenti nám potvrdili, že Slováci sú zodpovední a do ich obchodov nenosia nebezpečné predmety. Nestáva sa, že by do starožitníctva nabehli s guľometom, ktorý ich pradedo ukryl v stodole na konci druhej svetovej vojny. Na Slovensku sú zákony spojené so strelnými zbraňami prísne a na to, aby mohol byť kúsok predajný ako historický exemplár, musí spĺňať určité parametre.
S chladnými zbraňami sa však stretneme v každom poriadnom starožitníctve. Najčastejšie ide o bajonety, dýky, kordy a šable, ktoré okamžite upútajú pozornosť každého návštevníka.
Občas sa však v starožitníctve predsa len objaví aj hrôzu vyvolávajúci vojenský materiál. Majiteľ jedného obchodu nám hovoril o tom, ako pred dlhými rokmi kúpil protitankovú mínu. Samozrejme išlo o deaktivovaný kúsok. Neskôr sa však ukázalo, že to bola pravda len čiastočne – míne chýbala rozbuška, avšak výbušná náplň bola kompletná. Zábery z ukrajinského bojiska dosvedčujú, že explózia takéhoto zariadenia dokáže premeniť celé budovy na kôpku tehál, čiže rozhodne nejde o detskú hračku.
Záver
Starožitníctva, ktoré sú väčšinou malými firmami, nezažívajú zrovna to najlepšie obdobie – ako mnohé ďalšie podniky na Slovensku. Je to ale obrovská škoda, pretože ide o úplne výnimočné predajne, kde sa stretneš s predmetmi, aké nenájdeš nikde inde.
V mnohých menších mestách človek dnes už neexistuje ani jedno jediné starožitníctvo. Ak však nejaké máš vo svojom okolí, určite stojí za návštevu. Skvelým zážitkom to musí byť po boku staršieho príbuzného. Ten si zaspomína na predmety, ktoré si pamätá z detstva, a zároveň ti môže vysvetliť, ako sa používali a fungovali.
Jeden respondent však pre nás mal dobrú správu – mladí ľudia majú radi starožitníctva. Staré veci sú pre nich proste in. Nemajú však dosť peňazí na to, aby toho veľa kúpili. O tom, prečo je tomu tak, sa dá polemizovať. Ako jedno z vysvetlení sa javí to, že mladí sú unavení masovo vyrábanými, lacnými a uniformnými výrobkami z bežných obchodov.
Jedinečnosť, kvalita a remeselná zručnosť výrobcov z minulosti je niečo, čo ich fascinuje. Veď nič nie je lepším dôkazom kvalitného vyhotovenia ako to, že výrobok prežil dekády. Kde bude o pár desaťročí lacný balast z obchodných centier?
