Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Streda 22.5.2024
sk
Júlia
, Juliana
cz
Emil
Premium odznak
Zdroj: ©Emefka

Samuel Kováčik alias Vedátor: Zarazilo by ma, ak by sme boli vo vesmíre sami. Znamenalo by to, že niečomu v tomto svete rozumieme veľmi zle

Uprostred strednej školy som mal trojku z fyziky, vôbec ma nebavila, hovorí.

Samuel Kováčik je teoretický fyzik známy tiež vďaka úspešnému podcastu Vedátor. V rozhovore s ním sa dozvieš, ako ho vnímajú študenti, aká je najbizarnejšia teória o našom vesmíre, s ktorou sa stretol, a či má humor vo vede miesto.

Ako vyzerá bežný deň teoretického fyzika na Slovensku?

Podľa mňa na Slovensku to vyzerá rovnako ako hocikde inde. Teoretická fyzika by sa dala robiť aj na opustenom ostrove s dobrým pripojením na internet. Myslím si, že u mňa neexistuje nič také ako bežný deň.

Vždy sa snažím, aby gro môjho dňa bolo mať vyhradených niekoľko hodín na venovanie sa výskumu. To znamená, že rozmýšľam o niečom v tomto vesmíre, ako to funguje, čítam si články, počítam, píšem články, diskutujem s kolegami a podobne. Možno sa to tak nezdá, ale je to celkom mentálne náročné.

Takže, keď tomuto venujem napríklad štyri hodiny, tak mi ostane trochu času na to, aby som robil menej mentálne náročné veci. Napríklad odpisovanie na emaily či konzultácie. V priemere hodinu denne venujem Vedátorovi, čiže píšem články, nahrávam podcast. Každý deň sa snažím športovať, alebo aspoň šesť dní a jeden deň si doprajem oddych.

Ktorý aspekt tvojej práce ťa baví či napĺňa najviac? Vedecká práca, podcast Vedátor či písanie kníh?

Odpoveď je vždy iná. Vo všeobecnosti platí, že najviac ma baví robiť výskum. Myslím si, že keby som ho nechcel robiť, tak sa dokážem uživiť aj len Vedátorom. Avšak, ten pocit, keď človek príde na niečo, na čo pred ním neprišiel nikto iný, je úžasný. Ženie ma túžba objavovať svet okolo nás. Keď mám pocit, že som objavil niečo ako prvý, tak je to v niečom podobnom pocit, ako keď človek prvýkrát vystúpil na Everest.

Obdivujem, čo ľudia zatiaľ pozisťovali o našom svete

Obdivujem, čo ľudia pozisťovali zatiaľ o našom svete, a je pre mňa obrovské privilégium, keď môžem malý dielik pridať do tejto skladačky. S týmto úzko súvisí aj práca so študentmi, ktorí u mňa robia záverečné práce. Hovorím im, že to bude ťažká práca, ale väčšine dám zadanie, že keď toto urobia, dozvieme sa niečo nové. Nie je to tak, že spracuj siedmykrát túto tému a urob k tomu dotazník. Niečo netušíme o tomto svete a ich úlohou je za 1-2 roky na to prísť. Toto ma veľmi baví.

Práca na Vedátorovi funguje tak, že ma niečo zaujme a poviem si, že toto musím spracovať. Dočítal som knihu o tom, ako vznikal vesmír, a chcem o tom hneď napísať alebo nahrať podcast. To sú také rýchle ventily.

Písanie kníh je tak 50/50. Publikoval som už dve knihy – Obyčajné zázraky a Kúsky reality. Som posadnutý trilógiami, takže hneď som si povedal, že z toho musím urobiť trilógiu. Je tam teda aspekt dlhodobého plánovania. Od napísania druhej knihy ubehol približne rok. Odvtedy nad tým premýšľam, ešte som nič nenapísal, možno jednu vetu, ale už si to postupne v hlave premieľam.

Ako ťa vnímajú študenti? Akú odozvu na svoje prednášky zvykneš zachytiť?

Snažím sa odbúrať predsudky, ktoré si zvyknú priniesť z iných prednášok. Napríklad, že je pred nimi nejaká autorita a boja sa ozvať. Pokúšam sa, aby prednášky pripomínali čo najviac diskusiu. Samozrejme, nedá sa to vždy, pretože tie predmety, čo učím – je tam dané, čo treba prejsť, takže sa nemôžeme rozprávať len tak. Často začnem hodinu tým, že sa ich opýtam, ako sa majú, či v pohode stíhajú ostatné veci.

Chcem, aby sa cítili ako rovnocenná súčasť tej hodiny, nie že ja budem rozprávať a oni si budú písať, ale postupne, ak im hocičo napadne, môžu sa opýtať. Boli hodiny, keď nás otázka študenta zaviala úplne iným smerom.

Emefka
Akú najbizarnejšiu teóriu o našom vesmíre si počul?

Najbizarnejšie teórie určite budú pochádzať z nejakej starovekej mytológie. Aktuálnejšie, všetci asi poznajú teóriu simulácie od filozofa Nicka Bostroma. Toto beriem ako veľkú kuriozitu a nie veľmi vážne, aj keď v niečom to je zaujímavé.

Sú aj zaujímavejšie teórie, napríklad teória cyklického vesmíru od britského matematika a fyzika Rogera Penrosa, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku pred pár rokmi za výskum čiernych dier. Táto teória hovorí o tom, že sa vesmír v istom zmysle slova opakuje po cykloch. Rozpína sa a potom ako keby sa scvrkol a začal sa rozpínať nanovo.

Toto sú teórie, ktoré nie sú zďaleka mainstream, ale nie sú to úplne výmysly, ktoré niekto strelil len tak z brucha. Je to celkom dobre rozpracovaná fyzikálna teória opakujúceho sa vesmíru. Myslím si však, že má viac nedostatkov ako predností.

Teória veľkého tresku je obľúbený sitcom mnohých. Hlavnými postavami sú štyria vedci. Máš rád tento seriál? Do akej miery sa približuje práca fyzika v seriáli k skutočnosti? Ako sa naň pozerajú ľudia v odborných kruhoch?

Myslím si, že väčšina kolegov ho nepozerala. Ja som ho pozrel približne do polovice. Mám však pocit, že za posledné dva roky som nepozeral prakticky nič. Veľmi málo vecí pozerám a, bohužiaľ, aj toto padlo. Mne sa to veľmi páčilo, seriál je zábavný, postavy sú dobre napísané. Čo sa týka ich práce, nikoho by asi nebavilo pozerať sa na človeka, ktorý päť dní píše grant alebo niečo také, to by bola nuda.

Ukazuje nám však, že vedecká komunita je tvorená ľuďmi, ktorí majú silné aj slabé stránky, ale majú emócie a vedia sa zabávať. Mám pocit, že tento seriál ako keby destigmatizoval vedcov. Nie všetci sme kopa suchárov, ktorí nemajú zmysel pre humor. Avšak, typicky prvá otázka je, keď ľudia zistia, že som teoretický fyzik, že či som ako Sheldon. Hneď sa musím voči tomu vyhradiť, že čo sa týka práce, tak áno, ale nie som, dúfam, taký divný ako on.

Väčšina si pod slovom veda, alebo v tvojom prípade fyzika, predstaví niečo odmerané, ťažké, kde treba veľa premýšľať. Mnohým ľuďom je vzdialená. Má v nej miesto humor? Dá sa spojiť veda a humor?

Odpovedal by som najprv na premisu k tej otázke. Ja som nad tým rozmýšľal a podľa mňa je to skôr tak, že ľudia si neuvedomujú, aké nesmierne zaujímavé a naplňujúce sú veci, čo vedci skúmajú. Ak by niekto nevedel čítať a pozeral by sa na človeka, čo číta knihu, tak by sa ho spýtal, že čo tam furt vidí, veď je to kopa papiera a atramentu. Ten človek, čo číta dobrú knihu, by to nevedel tej druhej osobe vysvetliť, čo je na tom také fascinujúce, keďže by ani netušila, čo je písmo.

Mám pocit, že vo vede je to často podobné. Napríklad, človek ide študovať biochémiu, tak sa naučí rozprávať iným jazykom a preňho je ťažké pretlmočiť ten zážitok nám ostatným, ktorí týmto jazykom nerozprávame. Čiže nám takíto ľudia môžu prísť divní, ale oni v skutočnosti vnútorne prežívajú veľmi hlboké zážitky, ktoré sú len ťažko sprostredkovateľné.

Mohlo by ťa zaujímať:

Páter Peter o živote kňaza: Sme ľudia ako všetci ostatní. Mám rád pivo, fandím Realu Madrid a bol som problémové dieťa

Humor sa dá s vedou prepojiť veľmi dobre

Humor sa dá s vedou prepojiť veľmi dobre, minimálne keď sa ju snažíme popularizovať. Keď človek píše článok, tak sa snaží byť veľmi exaktný. Humor je vždy pomer tých očakávaní, ktoré do toho človek vkladá, a keď človek očakáva veľmi rigorózny článok, tak aj drobné slovo, ktoré by sme bežne prehliadli, môže pôsobiť ako vtip.

Keď čítam niektoré články, stane sa, že sa pousmejem, pretože viem, že autor nemá rád danú teóriu a spôsob, akým ju opísal, je síce formálny a rigorózny, ale naschvál použil nejaké slovíčko, ktoré je nenápadným zdiskreditovaním. Pri prednáškach v škole, ale aj pre verejnosť, je humor veľmi dôležitý na premostenie bariéry.

Čo teba osobne desí viac? Že sme vo vesmíre sami, alebo že nie sme?

Skutočnosť, že by sme vo vesmíre neboli sami, ma nedesí vôbec. S tým nejako počítam. Extrémne by ma prekvapilo, ak by sme boli jediní vo vesmíre. Po prvé by to dalo na nás ešte väčšiu zodpovednosť, ako máme, už teraz by sme sa mali zodpovednejšie správať, ale keby sme boli jediný život v celom vesmíre, tak to je už dosť.

Pre mňa by to bolo zarážajúce v tom, že by to znamenalo, že niečomu v tomto svete rozumieme veľmi zle, keď by sme sa dozvedeli, že sme sami v celom vesmíre. Je to v podstate ťažko zistiteľné.

Ale bol by som prekvapený, ak by sme boli jediné inteligentné bytosti v celom vesmíre, ktoré sú schopné vytvárať civilizácie.

Aktuálne finišuješ knihu Rozhovory o vesmíre. Čo od nej môžu ľudia očakávať a kedy si ju budú môcť zadovážiť?

Potešiť sa človek môže už teraz, pretože sme na StartLabe spustili kampaň. Na knihe pracujem s Norbertom Wernerom tak, že sme pozháňali rôznych ľudí, ktorým tento projekt prišiel sympatický. Máme napríklad ilustrátora Jána Lastomírskeho. Chceme tých ľudí normálne zaplatiť, tak sme k tomu urobili takúto kampaň, aby knižka mohla byť na jednej strane pekná a nebola prehnane drahá.

Ako názov napovedá, tak sa rozprávame o vesmíre. My sme to začali robiť cez pandémiu. Cez Skype sme nahrali rozhovor, ako sa rozprávame o vesmíre, a potom to vychádzalo na kanále Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity. Napadlo nám, že by bola škoda nespraviť z toho niečo, čo nemusí človek konzumovať len na internete, ale môže to niekomu podarovať ako darček.

Viem, že môj kamarát má rád vesmír, tak mu nedám link na Youtube video, ako nech sa páči, môže byť aj to, ale zážitok spoznávania a objavovania vesmíru je krajší, keď ho s niekým zdieľame. Chceli sme, aby to bola viac komunitná záležitosť. Zároveň bude v máji festival vedy a umenia Starmus, a to nám stanovilo deadline. Pokúsime sa, aby nám to pokrstil niekto, koho si veľmi vážime. Toto bude presne to miesto, kde nebudú osobnosti len z celého Slovenska, ale aj Európy a mimo nej.

Mohlo by ťa zaujímať:

Slovenská letuška Bibiána o cestovaní: Život vo veľkomeste nebol nikdy mojím snom. Bali nie je to, čo vidíte online

Čo sa týka politiky, nachádzame sa v turbulentnejšom období. Minulý rok sme mali parlamentné voľby, pred pár dňami boli prezidentské a čakajú nás eurovoľby. Ako býva zvykom, časť spoločnosti je spokojná, časť nie. Pociťuješ nejako, že výmena vládnej garnitúry ovplyvňuje vedeckú prácu na Slovensku alebo konkrétne teba?

Priamo tak, že kolegom v zahraničí musím vysvetľovať, čo sa tu deje, pretože sa chcú v situácii zorientovať. Napríklad, keď som bol v Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií, tak za mnou prišiel kolega a pýtal sa na Čaputovú, v tom čase bola zvolená za prezidentku. Chválilo sa to, že Slovensko prekonalo určité predsudky a pohlo sa nejakým smerom.

Teraz odpovedám na negatívnejšie otázky, približne od parlamentných volieb, že čo sa to so Slovenskom deje. Čo sa týka grantov a podobne, tie veci bežia v toľkoročných horizontoch, že si to človek nevšimne tak rýchlo. Zatiaľ nikto nestopol výskumné granty, to by bolo ako streliť si do vlastnej nohy. Na druhú stranu, v Maďarsku sa stal taký prípad, že Orbánova vláda začala natoľko zasahovať do akademického prostredia, že nastal akademický exodus.

Vnímam taktiež aj celkovú frustráciu spoločnosti, ale ako bolo povedané, niektorí ľudia sú nespokojní s výsledkom volieb, ale vnímam aj takú intenzívnejšiu polarizáciu, kde máme pocit, že si nerozumieme. Toto vie povedať asi každý, že si nerozumieme s časťou spoločnosti. Každý tou časťou, s ktorou si nerozumie, myslí niečo iné, ale rastie v ľuďoch pocit, že sa to nejako triešti. Čo je problém a mali by sme ho začať aktívne riešiť.

Prednášaš na vysokej škole, chodíš popularizovať vedu aj po základných a stredných školách. Aký je na Slovensku záujem detí a mladých o fyziku či vedu všeobecne? Zlepšuje sa aj to, ako sa vyučujú tieto predmety?

Neviem, či to viem vyhodnotiť štatisticky, ale môj dojem je taký, že mladí majú záujem o vedu, nie všetci, samozrejme. Veľmi veľa z nich má talent, nachádzajú sa tam stredoškoláci, ktorí robia na výskumných projektoch. Stále mám však pocit, že to stojí a padá na tom, kto mal akého učiteľa.

Keď má niekto zlého pedagóga, tak tá fascinácia sa úplne zabije. Veľakrát, keď idem prednášať do škôl, tak ma tam pozval daný učiteľ fyziky či matematiky. To znamená, že žiaci majú pravdepodobne učiteľa, ktorý sa o tieto veci zaujíma, je aktívny, vyhľadáva, kontaktuje, takže aj svojich študentov veľmi dobre učí.

Asi by som mal iný dojem, keby som išiel do náhodnej školy a tam by bol veľmi zlý učiteľ fyziky, ktorý deti učí memorovať sa rovnice, a kto napíše zlú rovnicu, dostane päťku. Bohužiaľ, systém nemáme nastavený tak, aby dobrí učitelia neboli považovaní za výnimku. Výnimka by mali byť práve zlí učitelia.

Mnoho ľudí odradí ísť študovať fyziku alebo matematiku to, že nemajú na to taký talent. Väčšina si povie, že na to nemá hlavu, no vždy snívali o tom, že budú teoretickí fyzici alebo astrofyzici. Dá sa teda, ako to býva napríklad aj v športe, že menej talentovaný hráč so správnou disciplínou a tvrdou prácou sa môže dotiahnuť ďalej ako nejaký hráč, ktorý sa spolieha len na svoj veľký talent?

Krátka odpoveď je áno. Na strednej škole som mal problémy trošku s matematikou, výraznejšie s fyzikou. Uprostred strednej školy som mal trojku z fyziky, vôbec ma to nebavilo, nič som o tom nevedel. V istom momente ma to však chytilo a začal som sa veľa učiť.

Keď som išiel na MatFyz, tak som tam prišiel s tým, že toto je škola pre géniov, takže ma skôr či neskôr vyhodia, pretože ja som normálny človek. Povedal som si, že idem makať, ako sa dá, aby som s čistým svedomím mohol skonštatovať, že som to skúsil. Nakoniec som školu skončil s červeným diplomom. Keď nad tým človek posedí, tak sa ozaj tie veci dokáže naučiť.

Je však prehnane ambiciózny plán myslieť si, že z každého bude Einstein – to znamená génius, ktorý zmení smerovanie ľudstva svojimi objavmi. Veľmi reálny plán je, že človek sa naučí základy nejakej vedeckej disciplíny a bude to vedieť robiť natoľko dobre, že sa tým bude celý život živiť.

V rámci EÚ alebo možno ešte užšie, my a naši susedia, kde je podpora vedeckej práce a výskumu na najlepšej úrovni?

Neviem to posúdiť, ale môžeme sa porovnať napríklad s Českom, kde dávajú oveľa viac peňazí na vedu. Potom sa nedivme, prečo je odliv mozgov zo Slovenska. Mozgy sú niečo ako hrudky zlata na nožičkách, a keď im nevytvoríme vhodné podmienky, tak tie nožičky ich odnesú niekam za hranice.

Česko je v tomto ideálne, lebo jazyk je takmer podobný, chodia tam dobré spoje, ale nie je to chyba Česka, ale Slovenska, že sa toto deje. Každá vyspelá krajina má záujem o priťahovanie talentov, len my sme takí, že nech si idú, keď sa im tu nepáči. Lenže, kto tu bude potom zakladať miliardové firmy? Ide o spoločnosti, ktoré prinášajú obrovské zisky celej krajine.


Tagy:

Nicolette Ftáčková
Vyštudovala som žurnalistiku a moja láska k písaniu sa zrodila už v detstve, keď som sa zvykla zavrieť do izby a hodiny písať rôzne príbehy. Zaujíma ma aktuálne dianie doma i v zahraničí, no môj záber tém je veľmi široký. Rada píšem o zaujímavých ľuďoch a hľadám inšpiratívne príbehy. Spoločenské a LGBTI+ témy sú mi blízke.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.