Japonsko je jednou z najvplyvnejších krajín sveta. Kultúrne, umelecky a technologicky ide o jednu z najvýraznejších spoločností, aké kedy existovali a stále existujú. Výnimkou nie sú ani japonské filmy, ktoré za svojej zlatej éry rozmachu po 2. svetovej vojne stali svetovými hitmi. Tieto hity dodnes ovplyvňujú svetovú kinematografiu a v tomto článku sa dozvieš, prečo to tak je.

Japonsko bolo za 2. svetovej vojny aj krátko po nej pod paľbou neskutočnej cenzúry zo strany Ameriky. Nemohlo sa tvoriť, nemohla sa propagovať žiadna japonská tradícia. Pár rokov po vojne ale nastal zvrat. Na scénu dorazili veľkolepí majstri kinematografie, ktorí chceli točiť nové a zaujímavé príbehy.

Japonské filmy tohto obdobia obsahovali rôzne žánre – komédie, melodrámy, historické filmy o samurajoch, ale aj filmy o monštrách a mnoho ďalších. Tieto diela oplývali inovatívnymi prístupmi k rozprávaniu príbehu, ale aj k technickej stránke veci. Samozrejme, v tomto zozname nenájdeš iba filmy z tohto obdobia. Nachádzajú sa tu aj novšie, už teraz legendárne snímky, ktoré pravdepodobne poznáš aj ty.

Seven Samurai

Ikonická snímka Seven Samurai od ešte ikonickejšieho režiséra s menom Akira Kurosawa z roku 1954 patrí medzi japonské filmy, ktoré zmenili svet. Snímka je dodnes považovaná za jeden z najlepších filmov, aké kedy vznikli. Film o 7 samurajoch, ktorí sa dajú dokopy a pomôžu dedinu ochrániť pred nájazdmi banditov, sa dostal do každého kúta sveta a každého akčného žánru. Američania museli rýchlo vymyslieť niečo vlastné, a tak vznikla ich verzia, 7 statočných z roku 1960.

Akira Kurosawa sa na tomto zozname ešte objaví, avšak zatiaľ treba vyznačiť, že ide o jedného z najoslavovanejších režisérov všetkých čias. Každý známy filmový tvorca mu už vzdal hold a v roku 1990 si Kurosawa odniesol aj veľkého amerického Oscara za prínos kinematografii. Okrem toho získal kopu ocenení a dnes je považovaný za titana kinematografie.

Akira

Film Akira z roku 1988 od režiséra Katsuhiro Otoma je väčšinou sveta oslavovaný ako dielo, ktoré zmenilo animovaný film. Aj keď ide o „anime“, dielo obsahuje všetky 3 zložky potrebné pre usadenie sa medzi najlepšie japonské filmy, aké kedy vznikli. Inovácie vizuálneho rozprávania, komplexný príbeh a ešte aj kultúrne dôležitý príbeh.

Futuristický príbeh o upadajúcej spoločnosti preplnenej násilím, gangmi a neónovými svetlami si divákov po celom svete získal svojím preskúmaním hlbokých filozofických otázok ľudskosti. Dalo by sa povedať, že s týmto žánrom „cyberpunk“ začal už hraný film Bladerunner od Ridleyho Scotta z roku 1982, avšak Akira ho posunul na ďalšiu, ešte vyššiu úroveň.

Tokyo Story

Yasujirō Ozu natočil v roku 1953 drámu, ktorá zmenila tento žáner, ale aj kinematografiu. Tokyo Story rozpráva jednoduchý príbeh starnúcej dvojice, ktorá prichádza do Tokia navštíviť svoje úspešné deti. Nič nie je ale také jednoduché a príbeh má niekoľko prekvapivých zvratov. Ide pritom ale o veľmi civilnú a sofistikovanú rodinnú drámu, ktorá ťa zaručene nenechá bez sĺz.

Film ovplyvnil mnohých moderných tvorcov, ktorí si japonské filmy nevedia predstaviť bez Tokyo Story. Snímka preskúmava generačné konflikty, rodinné dynamiky a vzťahové problémy. V jednoduchosti ide o recept na film, ktorý je schopný zasiahnuť hocikoho, keďže technicky ide o majstrovské dielo a príbehovo o univerzálny konflikt rodiny.

Godzilla

Prvá Godzilla z roku 1954 je absolútna klasika. Okrem filmu Seven Samurai je to svetovo asi najznámejší japonský film. Aj Japonsko, aj Amerika dodnes o tomto rádioaktívnom jašterovi produkujú filmy a neplánujú zastaviť. Ide o jednu z najúspešnejších a najdlhšie trvajúcich filmových sérií v histórii kinematografie. Godzilla ale vznikla ako reakcia na druhú svetovú vojnu, odzrkadľujúc nešťastie a trápenie spôsobené vojnou a atómovou bombou.

Režisér Iširó Honda natočil po prvej Godzille ešte zopár ďalších filmov o rádioaktívnom jašterovi, no japonské filmy a svetovú kinematografiu zasiahla práve prvá Godzilla asi najviac. Okrem toho tento film spustil aj ďalšie série o veľkých monštrách, ktoré sa rozniesli po celom svete. Tak začala éra King Konga a ďalších filmových monštier.

Spirited Away

Kto pozná japonské filmy, musí poznať animačné štúdio Ghibli a jeho zakladateľa Hajaa Mijazakiho. Toto štúdio stojí za asi najznámejšími animovanými filmami, ktoré neboli produkované Waltom Disneyom. Dalo by sa vybrať hneď niekoľko majstrovských diel – Princess Mononoke, My Neighbour Totoro a mnoho ďalších. Asi najznámejším dielom tohto štúdia je ale Spirited Away z roku 2001.

Originálny príbeh bez klasických schematických konfliktov očaril celý svet svojou jedinečnosťou, hravosťou a podivnosťou. Mysteriózne postavy, dokonalá kreslená animácia a vynikajúci soundtrack, to sú asi tri najsilnejšie body, ktoré definujú každý Mijazakiho film.

Tales of Ugetsu

Ďalším viac než dôležitým filmom je Tales of Ugetsu od režiséra Kendžiho Mizogučiho z roku 1953. Film veľmi elegantne spája fantasy, drámu a triler. Príbeh sa odohráva v 16. storočí a zobrazuje dva páry, ktoré sa snažia zbohatnúť. Naprieč svojimi „dobrodružstvami“ sa stretávajú s nešťastím, konfliktmi, ale aj radosťou a láskou. Ich príbehy sú pretkané folklórnymi výjavmi, fantastickými udalosťami a psychologickou nejednoznačnosťou.

Tematicky sa film zaujíma o témy ambície, túžob a ľútosti. Okrem toho taktiež zobrazuje vojnu, rodinné napätie a mnoho ďalších elementov, ktoré sú univerzálne. Film ešte k tomu používa slušnú dávku symbolizmu a má zvláštnu a originálnu atmosféru, ktorá sa podpísala na tom, že japonské filmy majú takú váhu.

Battle Royale

Battle Royale z roku 2000 je veľdielo režiséra Kindžiho Fukasaku, ktoré rozpráva dystopický príbeh rozpadajúcej sa spoločnosti. Nič nové, avšak zvrat je v tom, že film tento koncept predvádza z pohľadu študentov a brutálnej hry, do ktorej sa cez svoju školu zapájajú. Študentský život sa veľmi rýchlo mení na boj o prežitie. Battle Royale sa z dnešného pohľadu pričinil hlavne o to, že prakticky vytvoril „death game“ žáner. Tento žáner definuje napríklad seriál Squid Game alebo filmová séria Saw.

Tento film si naprieč rokmi získal kultový status a môžeme jasne vidieť, prečo asi. Kritizuje „establišment“, využíva hororové elementy na efektívne zobrazenie násilia, psychologického teroru a jeho postavy sú komplexné. V tom čase posúval hranice toho, čo je možné do takéhoto filmu dostať. Spoločenský komentár spojený s expresívnym násilím a hororom, to tu dovtedy nebolo.

Ringu

Ďalšia absolútna klasika. Drahý čitateľ, určite si už počul o Samare. O tej „pomätenej“ dlhovlasej dievčine, čo stále vychádza z televízie a všetko je okolo nej mokré. Áno, japonské filmy vynašli aj ju. Ringu z roku 1988 je mysteriózny horor, ktorý zanechal svoju stopu v kultúre celého sveta. V roku 2002 vytvorili Američania aj oslavovaný remake. Bohužiaľ, asi je tu jasne vidno, odkiaľ Američania berú nápady na svoje najlepšie a najúspešnejšie filmy.

Príbehovo asi nemáme o čom hovoriť. Každý pozná Samaru a jej príbeh. Buď kvôli remaku z dielne amerického režiséra Gora Verbinského, alebo z rôznych paródií.

Harakiri

Harakiri z roku 1962 je ďalším historickým filmom o samurajoch, ktorý ale túto tematiku preskúmava z trocha iného pohľadu. V 17. storočí zavládol v Japonsku konečne pokoj a klany prestali navzájom bojovať. To spôsobilo, že mnoho samurajov zostalo bez práce a stali sa z nich roninovia – samurajovia bez pána. Niektorí z nich hľadajú nového pána, iní zas iba chcú, aby im niekto pomohol s rituálnou samovraždou – „seppuku“ alebo „harakiri“.

Príbeh sleduje jedného takéhoto ronina, o ktorom ale nie je jasné, aké sú jeho intencie. Chce sa zabiť? Chce od svojich nových pánov niečo viac? Akčná psychologická a historická dráma Harakiri z roku 1962 dokazuje, že japonské filmy to jednoducho so samurajmi vedeli roztočiť každým smerom.

Rashomon

A máme tu znova Akiru Kurosawu. Rashomon z roku 1950 sa opiera o retrospektívne rozprávanie, ktoré postupne odhaľuje, že pravda nie je len taká jednoduchá. Celé je o to perspektíve, o pohľade jednotlivca na kritickú situáciu. Vo filme dostaneme týchto pohľadov hneď niekoľko. Príbeh sa odohráva v 12. storočí v Japonsku a zobrazuje brutálnu vraždu a štyri verzie od štyroch postáv. Drevorubač, bandita, samuraj, samurajova manželka a eventuálne samurajov duch.

Film si v roku 1952 získal aj čestného Oscara a v roku 1951 Zlatého leva z Benátok. Je oceňovaný hlavne vďaka svojej netradičnej štruktúre rozprávania a skúmaniu hlbokých filozofických a psychologických otázok ľudskosti. Rashomon sa dokonca stal psychologickým termínom, popisujúcim udalosť, pri ktorej si každý zúčastnený kvôli svojej subjektívnej perspektíve vytvára vlastnú verziu udalosti.