8. Pri krájaní zeleniny som si zarezala do ruky. Zavolala som mu, či by mohol odísť z práce o desať minút skôr a odviezť ma na pohotovosť. Nielenže povedal, že skôr z práce neodíde, ale vraj nepríde ani potom. Dohodol sa totiž s kolegami, že pôjdu po práci na pivo, a nechcel to rušiť. Na pohotovosť som teda musela ísť sama a skončilo to pätnástimi stehmi. O tri mesiace neskôr som podala žiadosť o rozvod.
9. Môj gastroenterológ mi jedného dňa povedal: „Nemám kompetencie dávať niekomu rady do manželstva, ale naozaj vám odporúčam odísť od neho skôr, ako vás zabije stres.“ Už dlhšie som trpela záhadnými bolesťami brucha, no podľa testov som bola zdravá ako repa. Nakoniec som dala na jeho radu a bolesti brucha zmizli.
10. Išli sme na koncert. Keďže tam bolo kopec ľudí, nedarilo sa mi nájsť naše miesta, čo preňho predstavovalo koniec sveta. Celý koncert bol zdutý a po ceste domov nadudrane kráčal desať metrov pred mnou, aby ma „potrestal“. V tú noc som si uvedomila, že takto to ďalej nepôjde.
11. Všetko to začalo, keď som išla k lekárovi a recepčná pri mojom odchode poznamenala, že vyzerám podstatne smutnejšie, ako keď som prišla. Pravdepodobne si myslela, že mi diagnostikovali niečo vážne. V skutočnosti som len nechcela ísť domov, lebo som vedela, že tam bude on. Krátko nato sme prišli o bábätko a on? On mi povedal, nech prestanem revať a začnem sa správať ako normálna žena. To bola posledná kvapka.
12. Šetrili sme si na byt v hlavnom meste… teda aspoň to mi natáral. Potom jedného dňa prišiel domov na novom aute. Aute, ktoré stálo zhruba 80-tisíc, a v živote by si ho len tak sám nemohol dovoliť. Okamžite som vedela, koľká bije. Keďže ma pripravil o všetky peniaze, trvalo mi ešte dva roky našporiť si na to, aby som od neho mohla odísť. Dodnes to považujem za jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.
13. Schoval mi antikoncepciu, aby som s ním „konečne mala dieťa“. Stále som naivne dúfala, že ide o nejaký stupídny žart, tak som mu dala hodinu. Ani dovtedy mi ju ale nevrátil.
14. Dusil som sa v tom manželstve desať rokov a ona za celý ten čas neurobila pre nás jedinú vec. Všetko bolo na mne. Keď som ju konečne konfrontoval s tým, že nie som šťastný, spýtala sa ma, čo s tým má akože robiť. Požiadal som ju, nech pre nás urobí jednu jedinú vec. Nech vyberie knihu, ktorú si spolu prečítame. Alebo nech naplánuje výlet, na ktorý pôjdeme. Neurobila to.
