7. Zatvárali sme priestory po svadbe. Chalan, s ktorým som to tam mala na starosti, chcel ísť do mesta na párty, tak sme si povedali, že to zbúchame čo najrýchlejšie. Väčšinou nám to trvá zhruba do jednej rána, no tentokrát sme boli hotoví už o polnoci. Po robote som teda nasadla do auta, že idem domov, lenže v polovici cesty mi skapalo auto.
Poriadne mi stiahlo žalúdok. Noc, tma ako v rohu, nikde ani živej duše a mne neostávalo iné, ako zavolať si odťahovku. Ako som tak vytáčala číslo, kúsok odo mňa zastavilo auto. Vystúpil z neho muž a ako tak kráčal ku mne, zachvátila ma panika. V hlave mi vírilo len to, že nemám kam utiecť ani ako sa brániť, ak sa veci zvrtnú. Ale nezvrtli…
Keď prišiel dostatočne blízko, uvedomila som si, že to bol ten istý chalan, ktorý so mnou zatváral priestory. Všimol si ma na ceste do mesta, tak zastavil. Počkal, kým som zavolala odťahovku, a potom ma asi trištvrte hodiny viezol domov. Bolo to mladé ucho, mal len niečo okolo dvadsiatky, takže by ma vôbec neprekvapilo, ak by okolo mňa prefrčal a tváril sa, že ma nevidí. Napriek tomu som veľmi rada, že to nespravil.
8. Raz si ma na LinkedIn pridal chlap z nášho mesta, ktorého som poznala len naozaj letmo z videnia. Vypýtal si odo mňa číslo, aby ma mohol „ako kamarátku“ pozvať na obed. Chlapče, aký kamarát? Veď si ledva môj známy, a aj to je pritiahnuté za vlasy.
9. Raz v noci som vystúpila z autobusu spolu s mužom. Na mojej zastávke väčšinou nikto iný nevystupuje, tak som z toho ostala celkom nesvoja. Nepomohla ani skutočnosť, že išiel presne tým istým smerom. Asi po minúte sa na mňa zrazu otočil a povedal mi názov ulice, kam ide. „Aby si si nemyslela, že idem za tebou,“ dodal. Hneď mi odľahlo.
10. Nedávno som mala skvelú skúsenosť s pracovníkom donášky, ktorý mi večer priniesol pizzu. Keď mi má niečo prísť, väčšinou vyjdem von na verandu, nech psi nezačnú vyvádzať. Ako tak chlapík vystúpil z auta, hneď zakričal: „Dobrý večer, som XY a prišiel som vám doručiť pizzu!“ A následne veľmi nahlas opisoval takmer každý svoj pohyb, aby som vedela, kam ide (bola tma a máme hustú záhradu, takže som ho nevidela). Pokojne sa ku mne mohol prikradnúť a vydesiť ma, takže som ocenila tento prístup.
11. Pamätám si, ako som raz išla taxíkom. Išlo o zdieľanú jazdu a keďže som nastúpila posledná, zadné sedadlá už boli obsadené. Tak som si sadla vedľa šoféra. Na tvári mal veľmi nemilý výraz a vrieskal po každom aute, ktoré prešlo okolo. Keď teda jeden z pasažierov na zadnom sedadle vystúpil, okamžite som si išla sadnúť na jeho miesto.
Na to sa na mňa taxikár podráždene otočil a spýtal sa: „Prečo si odsadáš? Veď ja ti nijako neublížim.“ Neviem, ako to vnímajú muži, ale ako žena musím povedať, že táto veta ma ešte v živote neupokojila.
