Predtým, než niečo urobíme, si väčšinou dobre premyslíme dôvody, kvôli ktorým to robíme, spôsob, akým to urobíme, a následky, ktoré nám určité konanie prinesie. V niektorých situáciách robíme isté veci automaticky, vôbec o nich nerozmýšľame.
Náš mozog je tak naprogramovaný a nepotrebujeme premýšľať nad vecami, ktoré sme už tisíckrát predtým vykonali rovnakým spôsobom. Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo je to tak?
Prečo znížime hlasitosť, keď sa potrebujeme sústrediť na riadenie auta v neznámom teréne? Prečo si nikto nechce vziať posledný kus pizze pri spoločnej večeri? Prečo pri rozhovoroch potrebujeme gestikulovať? Našťastie sme na tieto otázky neostali sami a vedci už našli odpoveď na mnohé z nich.
1. Znížime hlasitosť na rádiu v aute alebo rádio úplne vypneme, keď prechádzame neznámou oblasťou alebo sa blížime do cieľa
Predstav si, že ideš na nejakú dôležitú schôdzku autom a ideš po neznámych cestách. Je veľmi pravdepodobné, že rozhovor s ostatnými členmi posádky auta stíchne, vypneš rádio alebo aspoň znížiš jeho hlasitosť. V tichu sa totiž vieš lepšie koncentrovať na riadenie a veríš, že takto sa nestratíš a úspešne sa dostaneš do cieľa.
Profesor Steven Yantis z katedry psychológie na Univerzite Johna Hopkinsa v americkom Marylande v jednom výskume dokázal, že vo chvíľach, keď aktívne prijímame informácie prostredníctvom sluchu, sa naša schopnosť vnímať zrakom okolie značne zhoršuje.
Preto sa nám často stáva, že k niektorým náročnejším činnostiam potrebujeme ticho, ako je to napríklad práve pri riadení auta, keď sa potrebujeme sústrediť, aby sme zle neodbočili.
2. Gestikulácia počas rozhovoru
Ak počas rozhovoru nie sú naše ruky niečím zamestnané, väčšinou nevieme, čo s nimi, a pociťuje silné nutkanie niečo robiť. Profesor Andrew Bass a jeho tím z Cornellskej univerzity v New Yorku počas jedného výskumu zistili, že nutkanie gestikulovať rukami počas rozhovorov je geneticky dané evolúciou.
Vedci skúmali, akým spôsobom sa vyvíjali neurónové siete v ľudskom mozgu. Prišli na to, že signály, ktorými medzi sebou komunikujú vtáky a cicavce, vrátane človeka, teda pohyby a zvuky, pochádzajú z toho istého miesta – a to zo zadnej časti mozgu, známej ako rombencefalon.
3. Na poloprázdnom parkovisku auto nezaparkujeme ďaleko od ostatných, ale radšej vedľa iného auta
Toto správanie je typicky ľudské, keďže sme sociálnym tvorom. Zaparkovať na prázdnom parkovisku vedľa jediného ďalšieho auta je úplne normálne, nič divného sa za týmto chovaním neskrýva. Rob Henderson, profesor z americkej Univerzity v Yale, sa zaoberal práve takýmito a podobnými prípadmi ľudského chovania a prišiel k naozaj zaujímavým výsledkom.
Jedna z ďalších teórií tvrdí, že množstvo tovarov a služieb, ktoré nás obklopujú, narastá neuveriteľne rýchlym spôsobom a pre jedného človeka je nemožné vyskúšať všetky dostupné produkty či služby, nemáme na to dostatok fyzického času.
Preto sa spoliehame na názory ostatných ľudí. To, čo je populárne a obľúbené medzi ostatnými, musí byť dobré aj pre mňa, a preto sa na to spoľahnem. Túto techniku marketingu často využívajú v reklamách, kde určitý produkt odporúča 9 z 10 opýtaných.
4. Medzi dvoma mužmi používajúcimi pisoár je aspoň jeden voľný
Verejné záchody nie sú veľmi obľúbeným miestom. Každý človek má svoj vlastný osobný priestor a jeho narušenie so sebou prináša nepríjemné pocity. Obzvlášť v takej chúlostivej situácii, akou je cikanie.
Okrem deviantných prípadov sa nikomu nepáči vykonávať malú potrebu a byť pritom sledovaný niekým cudzím. Muži preto dávajú prednosť pisoárom so stenou, ktoré ich ochraňujú od zvedavých pohľadov ostatných, alebo, ak to nie je možné, použijú aspoň každý druhý pisoár.
5. Nikto si nechce vziať posledný kus zo spoločne zdieľaných jedál
Tento fakt je v mnohom protirečivý. Vo väčšine prípadov sa totiž deje pravý opak – čím je niečoho menej, tým je tento nedostatok pre nás lákavejší. Preto mnohé reklamy používajú slovné spojenia ako „limitovaná edícia“ či „obmedzený počet kusov“ a chcú nás tým nalákať na jeho exkluzivitu.
Daniel Effron a Dale Miller, zo Stanfordskej univerzity v americkej Kalifornii, počas svojich experimentov zistili, že ľudia v spoločnosti iných osôb si nechcú vziať posledný cukrík, posledný kus torty či pizze, pretože veria, že si ho nezaslúžia.
6. Muži sa neradi pýtajú na cestu
Podľa istého anglického prieskumu len necelých 6 % mužov priznalo, že by sa spýtalo okoloidúcich na cestu, ak by sa stratili. A podľa toho istého prieskumu muži počas svojho života prejdú, či už peši alebo autom, navyše 1500 kilometrov len preto, že sa nespýtajú niekoho na cestu.
Podľa psychiatra Marka Goulstona sa muži neradi pýtajú na cestu, hoci si uvedomujú, že sa stratili, preto, lebo sa nechcú cítiť neschopní, zraniteľní či dokonca ponížení.
7. Pri nákupoch si vyberáme stredne drahé veci
Väčšina z nás sa snaží míňať peniaze s rozumom, peniaze predsa nerastú na stromoch. A preto (okrem výnimočných prípadov) si v obchodoch vyberáme produkty, ktorých kvalita a cena sú adekvátne. Ak si mám kúpiť jeden pár nohavíc, kúpim si tie za 20 eur, lebo 30 eur je priveľa a nohavice za 10 eur sa určite hneď roztrhnú.
Z tohto dôvodu si nezvykneme všímať v obchodoch tie najdrahšie, ale ani tie najlacnejšie veci, pretože cena môže byť poriadne nafúknutá, ale príliš lacné veci nemôžu byť dostatočne kvalitné.
