9. Počas strednej som začal brigádovať v rýchlom občerstvení. Manažér mi opakovane hádzal zmeny na čas, keď som bol v škole, a potom mi vyvolával, prečo nechodím. Raz som im tam prišiel zaniesť oblečenie a už som sa nevrátil.
10. Šéf sa mi začal vyhrážať, že mi jednu natiahne. Len preto, lebo som mal na nohách lakovky a on si z toho vyvodil, že idem na pohovor do inej firmy. Keď som si ich ráno obúval, nemal som to v pláne. Po tomto incidente som to prehodnotil.
11. Manažér oddelenia mi povedal, že som tučná a tuční ľudia nepôsobia profesionálne.
12. Urobil som všetko, čo odo mňa chceli. Bez otáľania som nasadol na lietadlo a zobral miesto na inej pobočke, ktoré som ani nechcel, lebo im vypadol človek. Bolo to tesne pred Vianocami a oni nám sľúbili, že polovica zamestnancov môže mať voľno 23. a 24. a tá druhá zase 24. a 25.
Platilo to pre všetkých… okrem mňa. Ja som mal údajne nárok len na 24. Keď som to zistil, odovzdal som firemný laptop a už ma nebolo.
13. Za celý svoj život som dal výpoveď len raz – ešte na strednej. Všetci vedeli, že chodím do školy, napriek tomu mi manažér naparil nočnú z nedele na pondelok, lebo „je veľa roboty a všetci musia prísť“. Bol som tam jediný.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne14. Pracovala som vo vzdelávacej inštitúcii pre hluchonemých. Majiteľ odmietal najímať certifikovaných tlmočníkov znakovej reči. Namiesto toho najímal študentov, ktorí to spravili za polovicu ceny. Ja som bola jednou z nich, no mladá a naivná som, pochopiteľne, nevedela, že to takto funguje.
Raz som po ceste do práce na parkovisku zbadala šéfovo auto so stiahnutými okienkami. Spolu s ďalšími zamestnancami sa na plnú hubu rehotal, ako zdiera „tých retardov“ na vysokom školnom a nás študentov na smiešnych platoch. Ešte v ten deň som tam skončila.
15. Robil som ako umývač riadu v reštaurácii, moja prvá práca. Šéf na mňa navrieskal ako zmyslov zbavený, lebo som na konci zmeny umyl plechovú nádobu. Naspodku ostali prischnuté asi dve porcie omáčky – vraj som ich mal lyžicou vrátiť naspäť do fľaše a nechať na zajtra.
Vytočený začal vyhadzovať veci z chladničky rovno do koša, lebo „to už môžeme všetko vyhodiť, nie?“. Pozeral som naňho ako teľa na nové vráta, a hneď, ako skončil, som odovzdal zásteru a odišiel som.
