9. Počas strednej som začal brigádovať v rýchlom občerstvení. Manažér mi opakovane hádzal zmeny na čas, keď som bol v škole, a potom mi vyvolával, prečo nechodím. Raz som im tam prišiel zaniesť oblečenie a už som sa nevrátil.
10. Šéf sa mi začal vyhrážať, že mi jednu natiahne. Len preto, lebo som mal na nohách lakovky a on si z toho vyvodil, že idem na pohovor do inej firmy. Keď som si ich ráno obúval, nemal som to v pláne. Po tomto incidente som to prehodnotil.
11. Manažér oddelenia mi povedal, že som tučná a tuční ľudia nepôsobia profesionálne.
12. Urobil som všetko, čo odo mňa chceli. Bez otáľania som nasadol na lietadlo a zobral miesto na inej pobočke, ktoré som ani nechcel, lebo im vypadol človek. Bolo to tesne pred Vianocami a oni nám sľúbili, že polovica zamestnancov môže mať voľno 23. a 24. a tá druhá zase 24. a 25.
Platilo to pre všetkých… okrem mňa. Ja som mal údajne nárok len na 24. Keď som to zistil, odovzdal som firemný laptop a už ma nebolo.
13. Za celý svoj život som dal výpoveď len raz – ešte na strednej. Všetci vedeli, že chodím do školy, napriek tomu mi manažér naparil nočnú z nedele na pondelok, lebo „je veľa roboty a všetci musia prísť“. Bol som tam jediný.
14. Pracovala som vo vzdelávacej inštitúcii pre hluchonemých. Majiteľ odmietal najímať certifikovaných tlmočníkov znakovej reči. Namiesto toho najímal študentov, ktorí to spravili za polovicu ceny. Ja som bola jednou z nich, no mladá a naivná som, pochopiteľne, nevedela, že to takto funguje.
Raz som po ceste do práce na parkovisku zbadala šéfovo auto so stiahnutými okienkami. Spolu s ďalšími zamestnancami sa na plnú hubu rehotal, ako zdiera „tých retardov“ na vysokom školnom a nás študentov na smiešnych platoch. Ešte v ten deň som tam skončila.
15. Robil som ako umývač riadu v reštaurácii, moja prvá práca. Šéf na mňa navrieskal ako zmyslov zbavený, lebo som na konci zmeny umyl plechovú nádobu. Naspodku ostali prischnuté asi dve porcie omáčky – vraj som ich mal lyžicou vrátiť naspäť do fľaše a nechať na zajtra.
Vytočený začal vyhadzovať veci z chladničky rovno do koša, lebo „to už môžeme všetko vyhodiť, nie?“. Pozeral som naňho ako teľa na nové vráta, a hneď, ako skončil, som odovzdal zásteru a odišiel som.
