Po svete sa potuluje kvantum ľudí bez štipky empatie. Za normálnych okolností to nie je taká katastrofa – keď stretneš ukážkový prototyp hoväda, jednoducho sa otočíš a odkráčaš preč. Lenže, čo ak to nie je možné? Čo ak nemáš na výber? Čo ak je tento prototyp zhodou okolností tvojím šéfom?!
Potom na tom budeš presne tak, ako títo ľudia z Twitteru. Pod statusom používateľky Stephanie Cooke sa podelili o hrozivé príbehy, v ktorých im šéf nedovolil zobrať si voľno. A to aj napriek tomu, že v mnohých prípadoch išlo bezmála o život. Nuž, veď posúďte sami…
1. Horela budova. Budova, ktorá bola hneď vedľa nás a zároveň budova, ktorá s tou našou zdieľala stenu. Hasiči však povedali, že by to nemalo narušiť celkovú statiku komplexu a tak nás nielenže neevakuovali… museli sme ďalej normálne pracovať, akoby sa nič nedialo.
2. Bola som v práci a zmeškala telefonát od tety, ktorá sa o mňa starala po tom, čo môj otec spáchal samovraždu. Cez prestávku som jej zavolala naspäť a zistila, že strýko spáchal samovraždu presne tak isto, ako jeho brat o niekoľko rokov skôr. Úplne som sa zosypala. Uplakaná som sa dotackala za manažérom a spýtala sa, či môžem ísť domov za svojou rodinou. On na mňa nechápavo pozrel a bez štipky úcty skonštatoval: „A na čo to bude dobré?! Strýko z mŕtvych aj tak nevstane.“
3. Moja manažérka sa ma opýtala, ako dlho bude trvať babkin pohreb, aby som hneď po ňom mohol naklusať do práce. „A na tej časti so zahrabávaním rakvy ani byť nemusíš, nie?“ dodala na konci. Nikdy som ju nemal rád, ale v tej chvíli u mňa ako človek skončila.
4. Potratila som. Moja šéfka bola zlosťou bez seba, že som si dovolila potratiť svoje dieťa zrovna cez sviatok. Musel ma totiž zaskočiť manažér a ona nechce, aby manažéri pracovali počas sviatkov, lebo majú podstatne vyššie mzdy, a teda je vyšší aj stopercentný príplatok za sviatok. Už som sa do tej firmy nikdy nevrátila.
5. Pracujem v mliekarni a mal som príšernú žalúdočnú virózu. Mal som podozrenie na H1N1, doslova som odbiehal od práce k umývadlu a vracal kvantá krvi. To by bolo katastrofálne samé osebe, ale opakujem, pracujem v mliekarni. S niečím, čo ľudia jedia a čo by nemalo byť zdravotne nevyhovujúce! Môjho šéfa to nezaujímalo a trval na tom, že mám pokračovať v práci.
6. Odpadla som v práci. Zosypala som sa na zem a prebrala sa až v nemocničnej izbe. Tam mi milá sestrička povedala, že kým som bola v bezvedomí, snažila sa do izby dobyť moja šéfka, pretože neverila, že mi je naozaj „až tak zle“. Bola presvedčená, že som to celé nafingovala, aby som mala pol dňa voľno.
7. Pracovala som v Japonsku a zasiahla nás tsunami. Všetko bolo zavreté, vlaky nefungovali. Škôlka, v ktorej som pracovala, bola ako jediná otvorená hneď na druhý deň. Dostavili sa dve deti. Prišla som o dve hodiny neskôr, celá uplakaná som sa zavrela do prázdnej triedy a snažila sa dať dokopy, keď vtom ma „vymákol“ riaditeľ: „Ty máš nejakú alergiu alebo čo?!“
8. Firma, pre ktorú som pracoval, zabezpečovala catering na jednom filmovom natáčaní. V tom zhone sa mi podarilo rozrezať si prst aj polku dlane až do kosti… a môj manažér? Podal mi lepiacu pásku a zahlásil, že môžem ísť k lekárovi… až keď to pre dnešok štáb zabalí.
9. Môj psychopatický ex ma sledoval do práce – pracovala som na jednej z pobočiek známej siete kaviarní. Sedel za stolom a sledoval každý môj pohyb. Bola som celá roztrasená, nevedela som sa sústrediť a posr*la som doslova každú objednávku, ktorú som dostala.
Išla som za manažérkou, objasnila jej situáciu a požiadala ju, či by som mohla ísť radšej dozadu umývať riady. „Nemáme toľko špinavých riadov,“ odbila ma a odišla.
10. Pracoval som na malej turistickej lodi, ktorá fungovala na princípe kyvadlovej dopravy. Raz sme uprostred zmeny zbadali vo vode mŕtve ľudské telo. Oznámili sme to manažérovi v domnienke, že zavolá policajtov. Namiesto toho nám prikázal, aby sme ho vylovili. „Stojí nám v ceste. Doriešime to neskôr.“
11. Porezala som si palec krížom cez necht až do mäsa. Manažér na mňa nahučal, že som opustila svoju pozíciu (lebo očividne som mala radšej ostať v kuchyni a zaliať krvou všetky objednávky). Keď sa mi ani za ten svet nedarilo zastaviť krvácanie, obvinil ma, že to zámerne ešte zhoršujem. Keby som v tej chvíli nemala väčšie starosti, asi ho rovno opľujem.
12. Môj (teraz už našťastie bývalý) šéf sa na mňa naštval, pretože som chcela každý piatok voľno. Musela som dochádzať na chemoterapiu. Môj zdravotný stav mal zrejme hlboko v paži, keďže sa ma opýtal: „To ti to nemôžu robiť cez víkend?!“
13. Bola som v siedmom mesiaci tehotenstva a suplovala u siedmakov za chorú kolegyňu. Jeden z nich po mne hodil stoličku. Okamžite som ho poslala do riaditeľne. Ešte sa za ním nestihli ani dvere zabuchnúť, už ho zástupkyňa ťahala naspäť so slovami: „Veď sa toho toľko nestalo. Nechaj si ho tu.“
14. Pracovala som v obchode. Niekto tam hore rozhodol, že bude strašne super nápad dať za chodu prelakovať podlahu. Celý obchod smrdel od výparov, zákazníci aj zamestnanci padali ako hrušky, od pachu pomaly ani nevideli. Ale samozrejme, nikto nemohol ísť domov, lebo mu to strhnú z platu.
15. Jeden čas som makal vo fabrike na výrobu plastových pohárov. Vedľajšia montážna linka začala horieť. Celou budovou sa niesol kúdoľ čierneho dymu, zo stropu padali obrovské kusy omietky a plamene šľahali takmer až po strom. Vyjadrenie môjho manažéra: „Pokračujte v práci. Veď to sa uhasí.“
