Jeden z najočakávanejších seriálov roka je úspešne za nami. Pán prsteňov: Prstene moci to nemal vôbec jednoduché. Už pred premiérou totiž musel bojovať s automaticky negatívnym postojom mnohých tolkienovských fanúšikov.
Tým sa nepozdávali postavy, farba ich pleti, ale ani účesy či zjavný odklon od predlohy. Prvé dve epizódy ale dopadli veľmi nádejne a my sme boli zvedaví, ako bude príbeh pokračovať. Skrýval v sebe totiž obrovský potenciál. No a ako to dopadlo? Vlastne dosť rozporuplne.
V Stredozemi sa opäť prebúdza zlo
Príbeh sa odohráva v Druhom veku, po porážke temného pána Morgotha. Jeho verný pobočník Sauron je podľa bojovníčky Galadriel (Morfydd Clark) stále prítomný v Stredozemi, hoci ostatní elfovia sú skeptickí. Galadriel však chce Saurona za každú cenu vypátrať a zničiť. Jej cesty sa skrížia s mladíkom Halbrandom (Charlie Vickers) a obaja sa napokon ocitnú v Númenore.
Okrem toho tu máme elfa Arondira (Ismael Cruz Cordova), ktorý sa snaží ochrániť ľudí z Južných zemí a tiež svoju lásku Bronwyn (Nazanin Boniadi). Elrond (Robert Aramayo) zase podrobí testu svoje priateľstvo s trpaslíkom Durinom (Owain Arthur) a aby toho nebolo málo, tak tu máme aj hobitov, pardon, Chlponožcov. Ich kočovný spôsob života naruší záhadný cudzinec (Daniel Weyman), ktorý spadol priamo z oblohy.
Keď sa kvalita bije s rozpakmi
Príbehových línií je teda dostatok. Pokiaľ si však myslíš, že vďaka tomu má seriál nejaké rýchle tempo, tak si na omyle. Naopak, rozprávanie je veľmi pomalé a miestami sa zbytočne prešľapuje na mieste. Na jednej strane treba pochváliť, že tvorcovia chcú čo najpodrobnejšie predstaviť postavy a ich vzájomné vzťahy, ale predsa len by seriálu prospel trochu väčší švih. Línia Chlponožcov okrem toho pôsobí tak trochu navyše a na zvyšok príbehu (zatiaľ?) nemá žiadny veľký vplyv.
Po audiovizuálnej stránke je zvládnutý veľmi dobre a peniaze sú na ňom vidieť. Krása Nového Zélandu tiež robí svoje. Kostýmy, masky a jednotlivé lokácie sú naozaj prepracované (dych vyráža najmä Númenor a Moria). Herci sa svojich úloh zhostili dobre, nohy im však trochu podráža scenár a réžia. Galadriel v podaní Morfydd Clark je správne zanovitá, ale to nič nemení na fakte, že je pomerne nesympatická.
Nie je to vina Clark, ktorá je kvalitná herečka, ale skôr toho, ako scenáristi jej postavu napísali. Ďalšie postavy zase trpia na nevýraznosť (Bronwyn, Gil-galad) či vyslovene otravnosť (Theo). Na druhej strane, Arondir, Adar, Elendil, Elrond a Durin sú pozoruhodní a majú zrejme aj najzaujímavejšie príbehové oblúky. Najmä priateľstvo medzi Elrondom a Durinom bolo vykreslené perfektne a uveriteľne.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
