Jeden z najočakávanejších seriálov roka je úspešne za nami. Pán prsteňov: Prstene moci to nemal vôbec jednoduché. Už pred premiérou totiž musel bojovať s automaticky negatívnym postojom mnohých tolkienovských fanúšikov.
Tým sa nepozdávali postavy, farba ich pleti, ale ani účesy či zjavný odklon od predlohy. Prvé dve epizódy ale dopadli veľmi nádejne a my sme boli zvedaví, ako bude príbeh pokračovať. Skrýval v sebe totiž obrovský potenciál. No a ako to dopadlo? Vlastne dosť rozporuplne.
V Stredozemi sa opäť prebúdza zlo
Príbeh sa odohráva v Druhom veku, po porážke temného pána Morgotha. Jeho verný pobočník Sauron je podľa bojovníčky Galadriel (Morfydd Clark) stále prítomný v Stredozemi, hoci ostatní elfovia sú skeptickí. Galadriel však chce Saurona za každú cenu vypátrať a zničiť. Jej cesty sa skrížia s mladíkom Halbrandom (Charlie Vickers) a obaja sa napokon ocitnú v Númenore.
Okrem toho tu máme elfa Arondira (Ismael Cruz Cordova), ktorý sa snaží ochrániť ľudí z Južných zemí a tiež svoju lásku Bronwyn (Nazanin Boniadi). Elrond (Robert Aramayo) zase podrobí testu svoje priateľstvo s trpaslíkom Durinom (Owain Arthur) a aby toho nebolo málo, tak tu máme aj hobitov, pardon, Chlponožcov. Ich kočovný spôsob života naruší záhadný cudzinec (Daniel Weyman), ktorý spadol priamo z oblohy.
Keď sa kvalita bije s rozpakmi
Príbehových línií je teda dostatok. Pokiaľ si však myslíš, že vďaka tomu má seriál nejaké rýchle tempo, tak si na omyle. Naopak, rozprávanie je veľmi pomalé a miestami sa zbytočne prešľapuje na mieste. Na jednej strane treba pochváliť, že tvorcovia chcú čo najpodrobnejšie predstaviť postavy a ich vzájomné vzťahy, ale predsa len by seriálu prospel trochu väčší švih. Línia Chlponožcov okrem toho pôsobí tak trochu navyše a na zvyšok príbehu (zatiaľ?) nemá žiadny veľký vplyv.
Po audiovizuálnej stránke je zvládnutý veľmi dobre a peniaze sú na ňom vidieť. Krása Nového Zélandu tiež robí svoje. Kostýmy, masky a jednotlivé lokácie sú naozaj prepracované (dych vyráža najmä Númenor a Moria). Herci sa svojich úloh zhostili dobre, nohy im však trochu podráža scenár a réžia. Galadriel v podaní Morfydd Clark je správne zanovitá, ale to nič nemení na fakte, že je pomerne nesympatická.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNie je to vina Clark, ktorá je kvalitná herečka, ale skôr toho, ako scenáristi jej postavu napísali. Ďalšie postavy zase trpia na nevýraznosť (Bronwyn, Gil-galad) či vyslovene otravnosť (Theo). Na druhej strane, Arondir, Adar, Elendil, Elrond a Durin sú pozoruhodní a majú zrejme aj najzaujímavejšie príbehové oblúky. Najmä priateľstvo medzi Elrondom a Durinom bolo vykreslené perfektne a uveriteľne.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
