Pozdravy sú úplným základom slovnej zásoby, patria predsa k tým prvým výrazom, ktoré sa človek učí pri osvojovaní si cudzieho jazyka. Bežné pozdravy sú pre nás takými všednými, že sa pri ich každodennom používaní vôbec nezamýšľame nad ich doslovným významom či pôvodom. Viaceré z nich však za sebou majú zaujímavý príbeh.
Pozdravy, ktoré používame, sú odrazom histórie našej krajiny a širšieho regiónu, v ktorom sa Slovensko nachádza. Toto sú pútavé príbehy štyroch bežných slovenských pozdravov, ktoré ťa určite prekvapia.
Servus
Pozdrav servus nepatrí v slovenčine k tým najpoužívanejším a zväčša si ho spájame so starými chlapmi pri pive. Stále však ide o všeobecne známy výraz, s ktorým sa stretol každý. Podiel na tom môže mať aj fakt, že servus poznajú aj všetci naši susedia – v rôznej miere sa používa takmer na celom území niekdajšieho Rakúsko-Uhorska.
Ako tento pozdrav vznikol a čo vlastne znamená? Servus odráža feudálneho ducha ríše Habsburgovcov, kde panovala prísna spoločenská hierarchia. Podľa Wiktionary tento pozdrav vznikol skrátením latinskej frázy servus humillimus, Domine spectabilis – váš skromný sluha, môj urodzený pane.
Maďarský web Nyest.hu tvrdí, že maďarské pozdravy szevasz, szeva, szia a szió sú všetky odvodené od servus. Zaujímavé je, že takýto feudálny pôvod má aj ďalší veľmi populárny pozdrav, ktorý na Slovensku patrí k tým najpoužívanejším.
Čau
Medzi najúspešnejšie talianske kultúrne exporty patrí nielen fantastická kuchyňa, ale aj pozdrav ciao – čau. Wikipédia uvádza, že ciao sa v určitej miere používa vo vyše tridsiatich jazykoch sveta. Slovensko a Česko patria ku krajinám, kde sa toto slovíčko nepochybne uchytilo najviac.
Naše čau má pôvod v benátskom s-ciào vostro, čo podľa Českého etymologického slovníka znamená „som tvoj sluha“. Nemôžeme to, samozrejme, brať doslova – ide o zdvorilé vyjadrenie ochoty tomu druhému pomôcť. Fráza sa neskôr skrátila a vzniklo z nej známe a v modernej taliančine používané ciao.
Keďže región Benátska bol dlhé roky súčasťou ríše Habsburgovcov rovnako ako Slovensko, s týmto pozdravom sa naši predkovia mohli stretnúť už pred pár storočiami. V našej slovnej zásobe sa ale udomácnilo až v 50. rokoch minulého storočia, čo naozaj nie je dávna minulosť.
Náš region adopciu talianskeho pozdravu Slovákmi a Čechmi pripisuje na konto filmu Veľká modrá cesta (La grande strada azzurra, 1957). Film o rybárovi bojujúcom proti nepriazni osudu nie je žiadnou výraznou snímkou, napriek tomu v divákoch zanechal stopu. Pozdrav ciao znie vo filme každú chvíľu, vďaka čomu si ho československí diváci obľúbili a sami začali používať.
Nový pozdrav zo slnečného Talianska údajne mnohí našinci považovali za istý akt rebélie voči komunistickému česť práci. Autority z toho radosť nemali, keďže s tým nič nedokázali spraviť, museli ustúpiť a nechať ľudí, nech sa zdravia tak, ako chcú.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
