Nazdar
Pozdrav nazdar, bežne používaný aj na Slovensku, je na 100 % a nespochybniteľne český. Z historického hľadiska ide o relatívne mladý výraz, ktorého presné okolnosti vzniku sú spoľahlivo vyhľadateľné. Korene českého národného pozdravu nazdar siahajú do obdobia národného obrodenia v polovici 19. storočia.
Web Stopár píše, že nazdar sa začalo používať v súvislosti so zbierkou na vybudovanie Národného divadla. Najprv len ulicami Prahy, neskôr aj tými najmenšími českými dedinkami prechádzali vlastenci s kasičkami s nápisom „Na zdar Národního divadla.“ Túto zbierku, ktorá nakoniec dosiahla svoj cieľ, vyhlásili 14. apríla 1851.
O jedenásť rokov neskôr vznikol pražský Sokol. Hlavnými cieľmi tejto telovýchovnej jednoty bolo telesne a morálne utužovať český ľud a viesť ho k vlastenectvu. Sokol nazdar prijal za svoj oficiálny pozdrav.
Slovo nazdar sa neskôr zviditeľnilo v časoch prvej svetovej vojny. Na začiatku konfliktu bola vo Francúzsku sformovaná jednotka z Čechov a Slovákov, ktorá na strane Dohody bojovala proti ústredným mocnostiam. Keďže išlo o útvar tvorený cudzími štátnymi príslušníkmi, podľa francúzskej legislatívy mohla vzniknúť jedine pod Cudzineckou légiou. Československá jednotka, známa pod názvom rota Nazdar, sa stala základom československých légií, ktoré prispeli ku vzniku samostatného Československa.
Po prvej svetovej vojne sa nazdar rozšírilo aj v slovenskom prostredí. Ako uvádza Expats.cz, tento pozdrav prijali za svoj českí skauti a takisto aj Armáda Českej republiky.
Ahoj
Je trošku ironické, že Česko a Slovensko, dve vnútrozemské krajiny, si osvojili pozdrav ahoj. Ahoj je typické námornícke zvolanie/pozdravenie, ktorého pôvod siaha až k stredovekému anglickému hoy. Hoy sa používalo napríklad pri poháňaní koní alebo pri oslovení druhého človeka.
Ako uvádza web Info.cz, používanie ahoy anglickými námorníkmi dokumentujú zdroje pochádzajúce z polovice 18. storočia. Keďže práve námorníci sú tí, ktorí spájali a stále spájajú svet, ahoy sa prirodzene rozšírilo v ďalších krajinách, prevažne tých zo severnejšej časti Európy. Ako sa ahoj dostalo do Česka a Slovenska?
Podľa Českého etymologického slovníka bol tento pozdrav prevzatý z dolnej nemčiny a v našom prostredí sa rozšíril hlavne vďaka trampingu. Koncom 19. storočia sa v Nemecku formovali rôzne športové a turistické spolky a táto forma životného štýlu sa odtiaľ preniesla aj do Česka a na Slovensko. Niekedy aj spolu so slovnou zásobou.
Možno si to každý hneď nevšimne, ale je istý rozdiel v používaní ahoj na Slovensku a v Česku. Kým na Slovensku môže ísť o vôbec najrozšírenejší neformálny pozdrav, u susedov sa s ním stretneme prevažne len v prostredí skautov, trampov a vodákov. Teda v prostredí skupín, ktoré ahoj v Československu spopularizovali.
Rozhodne zaujímavou epizódou československých dejín je prvorepubliková rivalita medzi nazdar a ahoj. Kým trampi, ktorých pohľad na svet bol uvoľnenejší a rovnostársky, preferovali ahoj, pre národne a „buržoázne“ orientovaných Sokolov bol charakteristický pozdrav nazdar.
