Ministerstvo financií SR v pondelok informovalo, že štátny rozpočet dosiahol ku koncu októbra hotovostný schodok vo výške 4,67 miliardy eur. Znamená to, že hospodárenia štátu sa medziročne zhoršilo o 1,27 miliardy eur alebo 37,3 %, uvádza agentúra TASR.
Toto všetko sa deje napriek tomu, že vláda predstavila už tri kolá konsolidácie, ktoré by slovenské štátne financie mali ozdraviť. Opatrenia, ktoré sa negatívne dotýkajú životnej úrovne obyčajných ľudí, neprinášajú žiadaný výsledok. Slovenská štátna kasa je v skutočných problémoch.
Tí, ktorí majú obavy z blížiacej sa katastrofy, často hovoria, že Slovensko čaká „grécka cesta“. Čo to ale je? Aké opatrenia podnikla grécka vláda v snahe postaviť ekonomiku krajiny opäť na nohy? Gréci museli zaviesť niekoľko skutočne drastických opatrení. Napriek tomu sa štátne financie od vrcholu krízy okolo roku 2010 zotavujú len veľmi pomaly.
Toto je stručný prehľad konsolidačných opatrení, ktoré zaviedlo Grécko. Scenár, v ktorom podobná budúcnosť čaká aj Slovensko, sa zdá byť každým dňom bližší k realite.
Trinásťhodinový pracovný čas
K najčerstvejším kontroverzným opatreniam, ktoré grécky parlament schválil, je novela zákona, ktorá umožní trinásťhodinový pracovný čas. Podľa vlády návrh vytvorí efektívnejší a flexibilnejší trh práce a chráni pracovníkov pred prepustením, ak odmietnu pracovať nadčas. Takéto predĺženie pracovnej doby je dobrovoľné, týka sa výhradne súkromného sektora a môže byť uplatnený maximálne 37 dní v roku.
Odborové zväzy a opozícia proti tejto novele ostro vystúpili. Nové pravidlá vraj dajú zamestnávateľom viac priestoru na zneužívanie pracovníkov. Na protest proti novele v októbri prebehli dva masívne štrajky, ktoré dostali do ulíc tisíce ľudí a ktoré paralyzovali dopravu a služby. Napriek tomu bola novela parlamentom schválená v polovici októbra.
Podľa BBC grécka ministerka práce Niki Kerameus uviedla, že sa nová legislatíva prispôsobí súčasnej situácii na trhu práce. Zároveň obvinila opozíciu zo zavádzania verejnosti. Odborový zväz ADEDY naopak tvrdí, že novela znamená „opustenie osemhodinového pracovného času, zánik rodinného a spoločenského života a legalizáciu vykorisťovania“.
Šesťdňový pracovný týždeň
V súvislosti so zavedením trinásťhodinového pracovného dňa sa v Grécku veľa hovorilo o tom, že Gréci sú už beztak štátom s najdlhším pracovným týždňom v EÚ. Priemerný Grék pracuje až 39,8 hodín týždenne. Na Slovensku je tento ukazovateľ na úrovni 37,9 hodín a priemer EÚ je 36 hodín.
Svoj podiel na tomto pre Grécko veľmi nelichotivom výsledku má aj novinka, ktorú krajina zaviedla minulé leto. Zákon 5053/2023 povolil šesťdňový pracovný týždeň. Kým iné krajiny experimentujú so skracovaním pracovného týždňa, Gréci prichádzajú so spôsobmi, ako umožniť pracujúcim stráviť v práci ešte viac času.
Šesťdňový pracovný týždeň neplatí pre všetky firmy. Keď sa ho ale firma rozhodne prijať, získa právomoc povolať ktoréhokoľvek zamestnanca na šiesty pracovný deň. Počas neho zamestnanec dostane štandardný plat za odpracovaný deň, navýšený o 40-percentný príplatok.
Zamestnávateľ musí zamestnanca o povinnosti prísť do práce na šiesty deň informovať aspoň 24 hodín vopred. Zákon, ktorý toto umožňuje, vstúpil do platnosti 1. júla 2024. Šesťdňový pracovný týždeň je obmedzený len na niektoré sektory ekonomiky.
Opatrenie má podľa vlády zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu gréckej ekonomiky. Zároveň je vraj nástrojom na zvyšovanie príjmov pracujúcich a prostriedkom boja proti nelegálnemu zamestnávaniu, uvádza Al Jazeera.
Kritici zákonu vyčítajú, že môže viesť k prepracovaniu zamestnancov. V krátkodobom horizonte sa produktivita práce zvýši, avšak z dlhodobého hľadiska Grécko bude čeliť zvýšením nákladom na zdravotnú starostlivosť o chorých a vyhorených pracovníkov. Problémom môže byť aj dopad na rodinný život – rodičia, ktorí sú dlho v práci, nemajú čas venovať sa deťom.
Sprísnenie dôchodkových pravidiel
Za jednu z hlavných príčin ekonomickej krízy v Grécku je označovaná neracionálna dôchodková politika. Gréci chodili do dôchodku veľmi skoro a dostávali penzie, ktoré boli neúmerne vysoké vo vzťahu k výkonu gréckej ekonomiky. Štát vynakladal na dôchodky zdroje, ktoré chýbali v iných oblastiach sociálneho zabezpečenia.
Od roku 2010, kedy sa naplno prejavila dlhová kríza, bolo Grécko nútené zreformovať svoj systém dôchodkov. Zmenili sa výpočty ich výšky, ktoré najviac zastihli tých s najväčšími príjmami. Zároveň sa zjednodušil celý systém, zrušili sa rôzne výnimky a zjednotilo sa viac než 100 rôznych fondov s rozdielnymi pravidlami.
Odchod veku do dôchodku sa zvýšil na 67 rokov pre väčšinu pracujúcich. Ako alternatíva funguje možnosť odísť do penzie už vo veku 62 rokov, avšak to je možné len v prípade, že má človek odpracovaných 40 rokov. Popri tom sa výrazne obmedzili možnosti na odchod do predčasného dôchodku.
V roku 2012 Grécko zrušilo trinásty a štrnásty dôchodok. Zároveň radikálne znížilo niektoré dôchodky – v určitých prípadoch až o 44 %. V súčasnosti Gréci naviazali vek odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku života, vďaka čomu sa bez potreby schvaľovania dodatočných zákonov každé tri roky upraví dôchodkový vek podľa priemernej dĺžky života v Grécku.
Masívne a rýchle škrty na dôchodkoch sa samozrejme negatívne podpísali na životnej úrovni gréckych seniorov. Tí, ktorí boli zvyknutí na určitý štandard, si ho zrazu nemohli dovoliť. V predošlej dekáde Gréckom otriasla obrovská vlna nárastu počtu seniorov bez domova. V roku 2012 vtedajší grécky minister sociálneho zabezpečenia dokonca otvorene priznal, že štát nemá peniaze na dôchodky a hrozilo, že ich jednoducho nebude vyplácať.
Ďalšie opatrenia
Od roku 2010 Grécko vykonalo mnoho náročných a bolestivých reforiem, ktorých cieľom bolo ozdraviť verejné financie. Okrem spomínaných krokov Gréci zvýšili DPH a spotrebné dane a predali rôzne časti infraštruktúry (prístav Pireus Číne), energetických a telekomunikačných podnikov do súkromných rúk.
Podobne ako Slovensko, aj Grécko malo prebujnený verejný sektor. Armádu úradníkov, ktorí sú nie vždy skutočne potrební, živí štát bez toho, aby títo zamestnanci generovali nejakú hodnotu. Je to recept na katastrofu. Gréci teda boli nútení veľkú časť štátnych zamestnancov prepustiť a tým zostávajúcim znížiť platy.
Grécko sa zotavilo
Finančná kríza, ktorá prepukla okolo roku 2010 mala na krajinu brutálny. Ekonomika sa zmenšila asi o 26 % a krajinu opustilo 10 % obyvateľov. Tí, ktorí zostali, čelili už spomínaným tvrdým opatreniam a obmedzovaniu štátnych výdavkov. Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka prichádzali s prísnymi požiadavkami, ktoré Grécko muselo splniť, pokiaľ sa chcelo dočkať finančnej pomoci, ktorá nebola malá.
Malo to všetko zmysel? Podľa mnohých odborníkov sa Grécko po dlhých rokoch konečne zotavilo. Článok z konca roka 2024 hovorí, že od roku 2019 sa Grécku podarilo zlepšiť zdravie verejných financií a v niektorých oblastiach dokonca môže byť ostatným štátom EÚ vzorom.
Grécko okresalo nezamestnanosť (v roku 2013 dosiahla vrchol 28,20 %, od roku 2024 je pod 10 %), jeho ekonomika rástla a krajine sa darí dosahovať rozpočtový prebytok. Mladí domáci, ktorí predtým odišli, sa vracajú zo zahraničia a problémom nie je ani inflácia na úrovni 3 %. Ekonomické ukazovatele naznačujú pozitívne vyhliadky.
Najnovšie údaje, na ktoré poukázala agentúra TASR, hovoria o tom, že v auguste Grécko zaznamenalo prudký rast prebytku bežného účtu platobnej bilancie. Vo viacerých oblastiach sa krajine podarilo znížiť deficit a zvýšiť príjmy.
Je to naozaj také dobré?
Mnohí však bijú na poplach a pripomínajú, že by sa Gréci nemali nechať opiť zelenými číslami v tabuľkách. O tom, či sa krajine darí dobre, predsa rozhoduje to, ako dobre sa ľudia v nej žijúci majú. A zdá sa, že nie veľmi dobre.
Správa European Anti-Poverty Network poukazuje na to, že až 27 % Grékov je ohrozených chudobou. Minimálna mzda dosahuje len 60 % hodnoty definujúcej hranicu chudoby. Kúpna sila obyvateľstva a výška dôchodkov patria k najnižším v EÚ a daňový systém nespravodlivo zasahuje práve tých najchudobnejších.
Európsky štatistický úrad Eurostat v pondelok zverejnil údaje, ktoré potvrdzujú, že stav gréckych financií nemusí byť ľahké vyhodnotiť. Na jednej strane patrí Grécko k šiestim krajinám EÚ, ktoré zarobili v minulom roku viac peňazí, ako minuli – Grécko zaznamenalo rozpočtový prebytok 1,2 %. Zároveň je však štátom so suverénne najvyšším dlhovým zaťažením v EÚ – 154,2 %.
