Ako spoločnosť sme už ušli pomerne dlhú cestu, ale stále máme na čom pracovať. Napríklad na tom, čo je a čo nie je spoločensky prijateľné. Prečo je normálne napchať sa do preplneného výťahu, ale otočiť sa v ňom ľuďom chrbtom neslušné? Prečo je normálne byť hore do druhej rána, ale vstávať po jedenástej úplne pasé?
Ťažko povedať, no títo ľudia z Redditu majú plne jasno v tom, čo by spoločnosť mala akceptovať. A v neposlednom rade aj to, prečo. Ktorý z týchto bodov by najviac potešil teba?
1. Vstávať o jedenástej alebo nebodaj ešte neskôr. Nie som lenivá. Všetky moje povinnosti sú na konci dňa vždy hotové, len jednoducho lepšie fungujem v noci ako cez deň.
2. Zavolať do práce, že si chorý. Možno to je inde bežné, ale u nás vo firme ti to všetci dali pocítiť, lebo si ich „nechal v štichu“. Môžem to kašľať – som chorý ako pes a s najväčšou pravdepodobnosťou teraz pokazím, čoho sa chytím. Nie je lepšie ostať doma, ako sa dotrepať do práce a nakaziť všetkých naokolo?
3. Pospať si počas obednej prestávky. Nepotrebujem jedlo a ak aj áno, najesť sa môžem aj pri práci. Čo by som ale naozaj ocenil, je polhodinový šlofík.
4. Neotvoriť vchodové dvere. Pozná to asi každý – niekto ti zazvoní na dvere, možno sused, možno podomový predajca, možno len náhodný chlapík a ty sa zrazu tváriš, že tam nie si. Nechceš mu ísť otvoriť, ale zároveň nechceš, aby vedel, že mu nechceš otvoriť, tak predstieraš, že nie si doma. Načo? Prečo? Je to tvoj dom, tvoje poondiate dvere, a pokiaľ niekoho nechceš pustiť dnu, mala by byť tvoja slobodná vôľa to bez výčitiek urobiť.
5. Ležať na ulici. Nie som bezdomovec, ale mal som fakt dlhý deň v práci a bolí ma každá bunka v tele. Autobus mi ide za dvadsať minút. Naozaj je také príšerné, že by som sa rád na ten čas natiahol?
6. Byť úprimný, keď sa ťa niekto opýta, ako sa máš. On sa pýtal. Nie je tvojou povinnosťou mu klamať.
7. Odchádzať bez udania dôvodu. Niektorí ľudia môžu byť v kolektíve 24/7, iní majú svoje limity a po určitom čase proste musia vypadnúť. Ja patrím k nim a vôbec mi nepríde okej, že fakt, že tam už nechcem byť, nie je dostatočne dobrý dôvod na to odísť. To mi naozaj musí horieť barák, aby som mohol z firemného večierka zdúchnuť o deviatej bez skeptických pohľadov?!
8. Stáť vo výťahu chrbtom k ostatným. Ja sa nechcem socializovať, ty sa nechceš socializovať, obaja len chceme čo najrýchlejšie vystúpiť na svojom poschodí… tak prečo si nemôžeme stáť chrbtom?!
9. Ísť na večeru do reštaurácie sám. Ako malej mi mama hovorievala, že dámy nechodia do podnikov samy. Nasr*ť. Som hladná, chcem si spraviť pekný večer a musím kysnúť doma len preto, že frajer ani kamarátky nemali čas? Nie je život príliš krátky na riešenie takýchto banalít?
10. Rozprávať sa o peniazoch. Každý z niečoho žije, tak prečo je také tabu baviť sa o tom? Podľa mňa je to značne užitočné. Raz za čas si človek pokecá s kolegami o výplatách a zrazu zistí, že maká ako somár a všetci okolo neho dostávajú viac.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane