8. Raz som sa zobudila čelom k stene a totálne som spanikárila. Zľakla som sa, že som počas spánku oslepla. V hlave mi začali víriť desivé myšlienky: Ako sa oblečiem? Ako sa dostanem k lekárovi? Zvládnem vôbec poslepiačky zísť po schodoch? Uzavrela som to tým, že sa musím skúsiť aspoň postaviť. Tak som sa otočila na druhý bok a aha… moja slepota zmizla.
9. Natiahol som si sval na nohe a ešte si aj spravil modrinu na kolene. Pri čom? Sedel som na opačnej strane sedačky, ako bol vankúš, a chcel som si ho nohou pritiahnuť. Ešte raz pre upresnenie – nehýbal som gaučom, iba vankúšom.
10. Keď som mal asi štyri roky, strčil som si do nosa kamienok. Povedal som o tom otcovi, no ten si myslel, že si z neho strieľam. Neskôr večer ma odniesol naspäť k mame, ktorá mi pri ukladaní do postele popriala, nech sa dobre vyspím. Ja som odvetil: „No ale s tým kamienkom v nose to bude problém.“ Ani som sa nenazdal, už sme sedeli v aute.

11. Absolvovala som radikálnu hysterektómiu. Po zákroku sa mi zdalo, že mám vysokú horúčku, čo ma vystrašilo – išlo predsa o znak infekcie. Lenže ja som nemala horúčku. Boli to návaly. Návaly tepla. Tie, ktoré sú v období menopauzy veľmi časté.
12. Príšerne ma bolelo spodné brucho. Naivne som si myslela, že mi prasklo slepé črevo. Nie, bola som tehotná.
13. Ohrieval som si bryndzové pirohy a trochu som to prehnal. Keď som ich vybral z mikrovlnky, parilo sa z nich ako z aktívnej sopky sekundu pred výbuchom. Povedal som si teda, že ich pokrájam na polovicu, nech rýchlejšie vychladnú. Ako som do jedného zapichol vidličku, celý jeho vrelý obsah mi vychrstol rovno do tváre. Skončil som s popáleninami tretieho stupňa.
14. Nešli sme síce na pohotovosť, ale zato sme museli volať hasičov. S partiou sme popili viac, ako sme mali, a jeden kamoš si zmyslel, že bude strašná sranda, keď sa všetci piati odvezieme na jeho elektrickej kolobežke. Naraz. Nevydržali sme ani 5 minút. Všetci sme popadali, no jeden z nás rovno do vonkajšieho odpadkového koša, v ktorom sa aj zasekol. Na výrazy tváre tých hasičov nikdy nezabudnem.
15. Jeden čas som pracovala na pohotovosti. Dodnes mám v živej pamäti ženu, ktorá prišla s popraskanými perami. Vraj sa jej šúpu, čo znamená, že určite má lepru.






















