Mnohí z nás sa určite niekoľkokrát zaujímali o to, čo sa deje s ľuďmi, ktorí sa liečia na psychiatrii. Ako prebiehajú ich dni, aké prípady sa medzi nimi vyskytujú, ako to prežívajú ľudia, ktorí sa o nich starajú?… Moderné médiá nám túto predstavu dosť značne zdeformovali a vytvorili zo zariadenia zvaného psychiatria nebezpečné a zlovestné miesto. S touto témou sme sa obrátili na sestričku Janu.
Tá pracuje v istej slovenskej psychiatrii už 44 rokov a podelila sa s nami o svoje bohaté skúsenosti. Porozprávala nám o kurióznych, ale aj smutných príbehoch niektorých pacientov a vysvetlila nám aj to, ako vlastne vyzerá bežný deň pacienta a zamestnanca tohto zariadenia. Povedala nám však toho aj omnoho viac.
Kde vlastne pracujete?
Po ukončení školy som v roku 1981 nastúpila do pracovného pomeru do jednej, vtedy aj teraz známej nemocnice. Pracujem tu stále, čiže približne 44 rokov. Takže mám aj veľa zážitkov a skúseností, videla som mnoho ťažkých osudov a množstvo chorých ľudí. Pracovala som na oddelení, kde boli hospitalizované ženy od 18 rokov do – neobmedzene. Po rokoch som toto oddelenie vymenila za iné, kde pracujem aj s mužmi.
Ako ste sa tam dostali? Čo vás tam viedlo? Zaujímali ste sa o psychiatriu ešte predtým?
O psychiatrii som mala nejaké vedomosti, keďže tam pracovala aj moja teta. Už som teda mala isté poznatky a často sme počúvali jej zážitky a príbehy zo služieb. Keď som nastupovala, vedela som, do čoho idem, ale vlastná skúsenosť a realita je sto a jedna.
Čo vás po príchode na psychiatriu zarazilo či prekvapilo?
Postupne som si zvykala, hoci ma občas zarazilo, čo dokáže „chorá duša“ narobiť s ľudskou bytosťou, a to bez rozdielu pohlavia, vzdelania, postavenia, farby pleti, orientácie či veku. Niekedy to bolo hrozné, niekedy sme nechápali. Niekedy to bolo bolestivé, niekedy sme sa zasmiali. Nie z pacienta, to nie.
Raz prišla – lepšie povedané, bola privedená políciou – na hospitalizáciu pani a predstavila sa ako Čarovná Mária, ďalšia udávala, že je dcérou princa Alexandra z Viedne (pacientka sa volala Alexandra), alebo Intergalaktická Saša, no a dokonca jednorožec – pani, ktorá bola o tom vážne presvedčená. Ofinu si vyčesala a vyformovala pomocou mydla do rohu a mala za úlohu kŕmiť umývadlá. Aby ste rozumeli: pani si myslela, že je jednorožec, a hlasy – halucinácie – jej kázali, že má nakŕmiť umývadlá. Áno, aj také sa vážne deje. Pani nám napchala odtoky rožkami, vytopila oddelenie – a to nie raz.
Aké najkurióznejšie prípady ste zažili na pracovisku?
Keď takto spomínam, aj niektoré pre mňa nezabudnuteľné hlášky a výroky napíšem. Táto pani, nebudeme ju nazývať Jednorožec, ale Mária, ak momentálne nekŕmila umývadlá, prechádzala sa hore-dole po chodbe a vždy, keď stretla niekoho z personálu, zašepkala: „Pozor, vidím ťa aj za rohom!“ Tak nás tým všetkých „nainfikovala“, že ak sme sa s nejakou kolegyňou niekde náhodou stretli, či už vonku, v obchode alebo hocikde, namiesto pozdravu bolo: „Vidím ťa aj za rohom.“
Raz sme mali hospitalizovaného staršieho pána po operácii, ktorý zostal po narkóze dezorientovaný, zmätený, pľul na personál a vykrikoval, že v kotolni je bomba. Bol to otec mojej kamarátky. Raz, keď som prišla do nočnej služby, šla som Jožka na chvíľu pozrieť a pozdraviť do izby.
Privítal ma. Videla som, že mal návštevu, na stolíku dve fľaše vinei a nejaké ovocie. Povedal mi: „Veď nalej z toho vína, čo doniesli, a sadni si.“ Sadla som si k radiátoru a chvíľu sme debatovali, keď zrazu Jozef skríkol: „Nehýb sa, za tebou na radiátore je veľký had!“ No to ste mali vidieť môj olympijský atletický výkon v skoku cez posteľ. Keď som sa ho spýtala, kde je ten had, odpovedal, že sa skryl do odpadkového koša – jeho optické halucinácie. Môj krvný tlak bol 200. Vhodné na Diazepam.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Ruska žijúca na Slovensku: S odmietnutím som sa nestretla kvôli národnosti, ale kvôli jazykovej bariére. V porovnaní s Ruskom je život tu pomalý
- Slovenka o živote so syndrómom dráždivého čreva: Lekárka mi v pätnástich povedala, nech nosím plienky (ROZHOVOR)
- Iránska stand-up komička Nasi: Na Slovensku mám najradšej Karola Duchoňa, slovenský humor je dosť temný a depresívny
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Aké ďalšie kuriózne prípady zažila
- Ako vyzerá bežný deň zamestnanca psychiatrie
- S akými diagnózami sa tam stretávala najčastejšie
- Ako sa zmenili praktiky na psychiatrii počas jej pôsobenia tam
- Aké praktiky sa používali dávnejšie
- Ako vyzerá bežný deň osoby, ktorá je na psychiatrii zatvorená navždy
- Čo si myslí o tom, ako si ľudia predstavujú psychiatriu na základe filmov a seriálov
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
