Túto problematiku rozdúchali v auguste články o tom, že by sa u nás mala obnoviť povinná vojenčina. Informácie sa nakoniec ukázali ako klamlivé a samotný minister obrany Jaroslav Naď napomínal niektoré médiá, aby nešírili dezinformácie. Obzvlášť v situácii, keď sa hneď za našimi východnými hranicami odohráva vojenský konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom.
Nedávno sme zverejnili článok, ktorý obsahoval zaujímavé grafické porovnania Slovenska s inými európskymi alebo celosvetovými krajinami. Jedným z nich bola ochota ľudí ísť bojovať za svoju domovinu. Za nás by to bolo len 30 % našincov, čo je stále viac ako Čechov a Rakúšanov, ale menej ako Maďarov alebo Poliakov.
Povinná vojenská služba
V niektorých krajinách ju okrem mužov musia absolvovať aj ženy. Aj keď to pre teba môže znieť desivo, dievčatá by museli odložiť mobil, kabelku a namiesto toho by dostali do rúk zbraň. Ide o krajiny ako Izrael, Maroko, Nórsko, Severná Kórea, Čína, Švédsko a ďalšie.
Vieš, v ktorej krajine by si musel slúžiť najdlhšie? Asi sa nebudeš čudovať, keď ti povieme, že v Severnej Kórei. Nastúpil by si po dovŕšení 17 rokov – muži na 10 rokov a ženy „len“ na 6 rokov. Našťastie, stále je veľa krajín, kde nie je vojenská služba povinná. Hovoríme o 108 štátoch, medzi ktoré patria napríklad Nemci, Francúzi, Taliani a Španieli, ale aj Japonsko, Egypt či Bangladéš. Samozrejme, okrem nich aj Slovenská a Česká republika.
V súčasnosti poznáme tiež štáty, ktoré nemajú vlastnú armádu alebo majú len veľmi malé a obmedzené množstvo ozbrojených síl. Je ich 19 a patrí sem napríklad Island, Lichtenštajnsko, Panama, Andorra alebo Vatikán. V ňom sa o pápeža stará švajčiarska garda – Corpo della Guardia Svizzera Pontificia.
Na Slovensku naposledy pred 17 rokmi
Všeobecná branná povinnosť a s ňou aj povinná vojenská služba sa na Slovensku uplatňovala 137 rokov. Potom prišiel prechod na profesionálnu armádu a nočná mora niektorých mladých chlapcov sa tým definitívne skončila. Verejnosti to oznámil vtedajší minister obrany Juraj Liška na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne 15. júla 2005. Konkrétne povedal, že armáda od 1. augusta 2005 nebude povolávať mladíkov na výkon povinnej vojenskej služby.
Akú históriu má povinná vojenčina u nás? Písal sa rok 1868 a do platnosti vstúpil branný zákon. Vďaka nemu sa zaviedla všeobecná branná povinnosť pre takmer všetkých mužov v Uhorsku od 21 rokov. V časoch cisára Františka Jozefa museli muži slúžiť 3 roky a námorníci až 4 roky.
Keď vzniklo Česko-Slovensko, vojenská služba mala trvať 14 mesiacov. Časom sa predĺžila až na 2 roky. Nastali aj prípady, keď branci slúžili kratšie, najmä kvôli štúdiu na vysokej škole. Rovnako niektorí muži zo sociálnych dôvodov dostali výnimku odslúžiť len 5 mesiacov.
V roku 1938 nastala mobilizácia československej brannej moci. Naša armáda sa skladala z 1,3 milióna vojakov, čo bol náš najväčší počet v dovtedajšej histórii. Po vojne sa číslo upravilo na 200-tisíc, pričom štvrtina boli profesionáli a ostatní boli branci.
Armáda Slovenskej republiky vznikla v roku 1993 a zastrešovala 53-tisíc vojakov. Profesionálna armáda by mala v súčasnosti mať viac než 22-tisíc členov, ktorú okrem vojakov tvoria administratívni a pomocní pracovníci.
