Vysoká škola nie je len o nekonečných opíjačkách a nudných prednáškach. Jej záverom býva zväčša štátna skúška, no vstupenkou je záverečná práca. Či už píšeš bakalárku alebo diplomovku, pravdepodobne si si už prešiel alebo prechádzaš týmito fázami.
1. Fáza zrodenie práce
Niekoho chytila už na začiatku zimného semestra a niekoho chytá ešte len teraz. Si plný optimizmu a hovoríš si, že veď to nie je také hrozné, napísal si už veľa seminárok a prác, toto je len o trochu obšírnejšie. Hovoríš si, že máš ešte čas, aby si začínal, preto v rámci svojej prípravy púšťaš seriál.
2. Fáza chaosu
Nastáva v momente, keď si si konečne povedal, že by si sa mal do toho pustiť. No zrazu sa to zdá byť oveľa komplikovanejšie, ako si si myslel. Kde vôbec začať? Kde mám hľadať literatúru, kedy je vlastne otvorená knižnica. Pomoooc!
3. Fáza odhodlania
Po prvotnej panike si sa upokojil a povedal si si, že je čas začať. Vypĺňaš aspoň úvodné strany, po tom, ako sa dostaneš k abstraktu nastáva čas, keď si už musíš oddýchnuť. Abstrakt ani úvod nie si schopný upraviť, veď ty ešte poriadne netušíš, o čom má tvoja práca byť.
4. Fáza stratenie sa v knižnici
Hľadáš literatúru. Ak máš šťastie na školiteľa, ktorý o tvojej téme vie menej ako ty sám, si odkázaný na inšpiráciu inými prácami. Podľa kľúčových slov si v knižnici vyhľadáš všetku dostupnú literatúru, ktorá existuje a následne si musíš volať taxík, prípadne to odniesť po častiach domov.
Tento náklad je jednoducho príliš ťažký. Hovoríš si, že v takých hrubých knihách musí byť veľa potrebných informácií, ktoré sa ti zídu.
5. Fáza stret s realitou
Po tom, ako to všetko dotrepeš domov, začneš v knihách listovať a prídeš na to, že polovica z nich ti je úplne zbytočná, lebo tam nie sú informácie, ktoré ty potrebuješ. Začneš si teda vyznačovať v knihách dôležité informácie. Neónové samolepiace lístočky sú tvojím najlepším priateľom.
6. Fáza už idem naozaj písať
Každý má iný spôsob písania. Niekto si najprv vytiahne do samostatného dokumentu dôležité informácie, iní si hneď začínajú písať kapitoly. Nemenný je však fakt, že všetci sa v tých knihách doslova topia.
Nepamätáš si, kde bola hentá informácia, kde je zase tamtá, veď som to predsa čítal. Končíš zavalený knihami a máš pocit, že je nemožné všetky tieto informácie dať do nejakého zmysluplného celku.
7. Fáza som študent, vedec, hrdina
Prešiel si si niekoľkými psychickými zrúteniami, aj si sa opil po každej úspešne dopísanej strane. Teraz už sadáš za počítač, a v priebehu niekoľkých hodín máš napísané ďalšie kapitoly. S ľuďmi sa už rozprávaš ako mimozemšťan, lebo tvoj vedecký jazyk z práce ťa už úplne pohltil. Pri niektorých vetách, ktoré si po sebe čítaš, máš ten pocit: „Ja tu píšem také brutálne chujoviny, ale znie to veľmi múdro.“
8. Fáza facka od školiteľa
Vedúci práce ťa už naháňa niekoľko týždňov, že si mu mal dávno poslať teoretickú časť. Pomaly sa ti míňajú výhovorky, tak mu ju konečne posielaš. Netrpezlivo čakáš na jeho spätnú väzbu, a potom to prichádza. Word s toľkými komentármi od školiteľa, že ti trikrát padne systém notebooku, keď súbor otváraš.
Kropaje potu ti stekajú z čela zakaždým, čo ideš otvárať svoju prácu s novými pripomienkami. Tvoj pocit o tom, aký si úžasný a ako ti to perfektne ide, končí pri komentári školiteľky, ktorý znie: „Keby sem môžem dávať gifká, tak by tu bol Ježiš s facepalmom,“ (true story).
9. Fáza už to chcem mať z krku
Po tom, čo si dostal studenú sprchu, si hovoríš, že už chceš mať pokoj, preto sa hecneš a začneš písať, nech to máš čím skôr hotové. Školiteľ má už miestami pocit, že si to dal niekomu napísať, lebo tvoje tempo je zrazu šialené. Konečne máš väčšinu napísanú, už ťa čaká “len“ formátovanie, dopĺňanie obrázkov a ďalšie milé aktivity.
10. Fáza len formálne úpravy
Po niekoľkých vráteniach práce od školiteľa konečne prichádza ten moment, keď ti povie, že už len formálne úpravy a môžeme to dať tlačiť. Máš chuť buchnúť šampanské, no ešte netušíš, že ťa čaká najhoršia časť boja.
Akonáhle začneš s týmito formálnymi úpravami, máš pocit, že si totálny debil a word je tvoj najväčší nepriateľ. Keďže v tom nie si sám, spoločne to so spolužiakmi dobojuješ a snáď poslednýkrát posielaš prácu školiteľovi.
11. Fáza už sa mi to nechce čítať
Poslednýkrát si musíš svoju prácu prečítať, či tam nemáš náhodou niečo, čo ti ušlo. Samozrejme, že sa niečo nájde. Rozhádže ti to formátovanie a nastáva znova ten moment, keď budeš Wordu nadávať 30 minút vkuse. Poznáš tie veci spredu-odzadu a už sa ti to naozaj nechce čítať. Nič iné ti však nezostáva, oči ti krvácajú a ty si poslednýkrát čítaš svoje dielo.
12. Fáza moje dieťa je na svete
Konečne si to prečítal, všetko je skontrolované, dostal si povolenie ísť s tým do tlače. Po tom, čo odstojíš v tlačiarni niekoľko radov a minút, odovzdáš usb-čko a pokyny k tlači tvojej práci, si voľný.
Obarí ťa, keď ti povedia sumu, predýchaš to a odchádzaš domov spokojný. Keď konečne držíš svoju hotovú prácu v rukách, cítiš sa ako rodič práve narodeného dieťaťa. Konečne tvoje dielo držíš v rukách.
13. Fáza nechcem to radšej ani vidieť
Akonáhle si však svoju prácu otvoríš, vidíš nejakú chybu a teba oblieva studený pot. Radšej to rýchlo zatváraš, lebo nechceš vedieť, koľko ďalších chýb by si tam našiel, ak by si pokračoval v listovaní. Nech sa deje, čo sa má, už to majú v rukách vyššie sily. Ty máš pár dní na oddych a môžeš sa pustiť do učenia na štátnice.
Titulná fotka: energepic.com, Pexels
