Je naozaj zamyslenia hodné kam až dospela súčasná veda a priemysel vo všetkých oblastiach, vrátane tej potravinárskej. Potraviny, ktoré si pravidelne kupujeme v obchodoch obsahujú rad ingrediencií a zložiek, ktorých zoznam keď si prečítame, tak často nie sme o nič múdrejší, nakoľko väčšina ľudí aj tak nevie, čo sú tie zložky zač. A tak odlož tie čipsíky či instantnú polievku, čo práve do seba bezhlavo tlačíš a poď sa trochu povzdelávať. 

1. Kastoreum

Toto síce znie ako nejaká chemikália, no môžeme ťa ubezpečiť, že je čisto prírodná. Je získavaná od kamarátov bobrov, ktorí ju vylučujú zo svojich análnych pachových žliaz kvôli značkovaniu teritória. No a keďže si múdri ľudia všimli, že tento análny výlučok má intenzívnu vôňu pripomínajúcu maliny či vanilku, používa sa na zvýraznenie chuti malinových cukríkov, v parfumoch či ako afrodiziakum.

2. Bromid draselný

Bromid draselný sa používal ako sedatívum koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V súčasnosti sa jeho využitie našlo na zvýraznenie chutí a tiež ako ingrediencia cesta, vďaka čomu chutia sendviče oveľa lepšie. Vzhľadom na jeho karcinogénnosť ho však už mimo USA nájdeme len ťažko, nakoľko bol zakázaný v EÚ, v Kanade, Nigérii, Brazílii, Peru a dokonca aj v Číne.

3. Uhoľný decht

Uhoľný decht bol kedysi najbežnejším zdrojom potravinárskeho farbiva menom Allura Red AC. Na zozname najnebezpečnejších tovarov sa však umiestnil na priečke 199. a preto bol nahradený ropou.

4. Šelak

Šelak je prírodná živica, ktorá sa získava najmä z výlučkov viacerých druhov hmyzu. Bežne sa používa na povrchové úpravy dreva, no nájde sa napríklad aj v takých Skittles.

5. Tartrazín

Tartrazín je potravinové farbivo, ktoré je zakázané v Nórsku a Rakúsku. Používa sa napríklad do likérov, instantných pudingov, polievok, zmrzlín, cukríkov, marcipánu, horčice, jogurtov a mnohých ďalších. Okrem toho má aj vďaka nemu hrášok z konzervy peknú zelenú farbu. No a prečo je zakázaný v Nórsku a Rakúsku? Pretože podľa doteraz dokázaných účinkov spôsobuje alergické reakcie najmä medzi astmatikmi, môže spôsobovať migrénu, rozmazané videnie, sennú nádchu či detskú hyperaktivitu. Dobrú chuť.

6. Azodikarbonamid

Bieliaca látka používaná v potravinárskom priemysle a zároveň aj na výrobu plastov a syntetickej kože. V súvislosti s touto látkou boli zistené u ľudí dýchacie ťažkosti napríklad vo Veľkej Británii a ak je v nejakom produkte použitá, mal by obsahovať varovný štítok.

7. E405

Tiež známy ako ropylenglykolalginát. Je to látka, ktorá sa používa na zahusťovanie jedál a okrem toho aj do nemrznúcich zmesí do áut a na pristávacie dráhy lietadiel. 

8. Karagenan

Karagenan je extrakt z morskej riasy a používa sa ako potravinový doplnok už stovky rokov. Je to emulgátor, čiže „éčko“, no žiadne jeho dlhodobé účinky na zdravie ľudí zatiaľ zaznamenané neboli. Pre vegetariánov a vegánov je to alternatíva živočíšnej želatíny a používa sa aj na zahustenie rôznych potravinových výrobkov ako sú krémy, šľahačky či zmrzlina.

9. Kyselina fosforečná

Je obľúbená pre svoju nízkonákladovosť a využíva sa do ochutených nápojov, v ktorých sa chce docieliť kyselkavá či pikantná chuť. Ľuďom však môže spôsobovať zníženie hustoty vápnika v kostiach a problémy spojené s obličkami.

10. Hovädzí somatotropín – RBTS

Táto látka je geneticky modifikovaný rastový hormón, ktorý sa podáva kravičkám, aby sa v ich tráviacom ústrojenstve znížil obsah tvorby plynov. Zistilo sa totiž, že kravské grgy vypúšťajú do ovzdušia veľký podiel metánu, ktorý je z hľadiska globálneho otepľovania 23-krát nebezpečnejší, než oxid uhličitý. Podľa štúdií z Argentíny sa zistilo, že až 30% argentínskych emisií môžu vytvárať práve kravy. Nevadí, aj tak sú roztomilé, aj keď grgajú.

11. Síran amónny

Táto látka sa bežne používa ako hnojivo, no okrem toho našla využitie aj v pečive, ako regulátor kyslosti. Na obaloch potravín ho môžeme nájsť označený ako E517.

12. Dusičnan sodný

Táto látka sa používa ako zložka hnojív, pri výrobe skla, v pyrotechnike, v potravinárskom priemysle na konzervovanie a udržiavanie sfarbenia mäsových výrobkov. Podľa štúdií môže zvýšiť riziko srdcových ochorení.

13. Bisfenol A (BPA)

Túto organickú chemickú zlúčeninu chvalabohu priamo v jedle nenájdeme (dúfame), no používa sa pri výrobe plastov, v ktorých môže byť jedlo balené či uskladnené – dojčenské fľaše, potravinové dózy či plastové príbory. Pri pokusoch na zvieratách sa ukázalo, že vystavenie bisfenolu A počas vnútromaternicového vývoja ovplyvňuje vývoj prsného tkaniva plodu a zvyšuje riziko výskytu rakoviny prsníka v neskoršom veku, a tiež spôsobuje úbytok spermií u mužov.  Výskum u mužských zamestnancov tovární vystavených vysokým koncentráciám BPA ukázal, že mali štyrikrát vyššiu frekvenciu problémov s erekciou a sedemkrát častejšie problémy s ejakuláciou.

14. Syridlo

Táto látka sa, už ako napovedá jej názov, používa na výrobu syrov. Vedel si však čo to je? Je to enzým, ktorý sa získava zo žalúdočnej sliznice novorodených teliat. 

15. Butylovaný hydroxytoluén

Táto zlúčenina s krkolomným názvom sa používa ako antioxidačná prísada v prúdových palivách, v transformátovom oleji a tiež v raňajkových cereáliách.

16. Karmín

Karmín je krásne krvavo červené farbivo využívané v potravinárstve a kozmetike. A z čoho sa získava? Z oplodnených samičiek hmyzu, ktorý žije na kaktusoch. Tieto chrobáčiky sa pozbierajú, vysušia, uvaria a potom sa z nich získané farbivo vyzráža so síranom.

17. Lanolín

Látka, ktorú vidíme bežne napísanú medzi zložkami kozmetických výrobkov či žuvačiek. No podobne, ako pri iných látkach, vieš, odkiaľ ju získavame? Konkrétne lanolín je tuk z ovčej vlny, ktorý obaľuje každý jeden ovčí vlas.

18. Dusičnan draselný

Túto zlúčeninu nájdeš v potravinách ako E252 a to konkrétne napríklad v konzervovanom mäse, tak isto v niektorých zubných pastách na citlivé zuby a okrem toho sa používa aj v pyrotechnike a raketových palivách. 

Zdroj: list25
Titulný obrázok: Tero Niemi, Naturbild, Corbis