Predstav si, že sa plavíš po mori a vôbec netušíš, kde si. Široko-ďaleko nevidíš nič iné, len vodnatý horizont. Žblnkajú okolo teba vlny a sem-tam uzrieš v nekonečnej hlbine pod tebou nejaký pohyb. Tvoja loď sa rozpadá. Osamelosť ťa už dávno zničila tak, že si na okraje svojho zapísaného zošita vypisuješ filozofické myšlienky o svojom vlastnom živote. A to je ešte nič! Donald Crowhurst si prešiel ešte horšími udalosťami.
Donald Crowhurst, podnikateľ a amatérsky námorník, sa v roku 1968 zapojil do veľkých pretekov okolo sveta známych ako Golden Globe Race. Nedá sa povedať, že by zanedbal prípravu, avšak jeho osobné predpoklady jednoducho neboli pre tento závod dostatočné. Mal kopu osobných, finančných a spoločenských problémov, ktoré pred odchodom ani nevyriešil. Plavbu chcel ale vyhrať za každú cenu.
Jeho neskúsenosť a dramatická životná situácia ho donútili, aby počas plavby urobil všetko, čo bude treba, aby zvíťazil. Bohužiaľ, ako je asi jasné, Donald Crowhurst nikdy do cieľa neprišiel. Síce sa snažil pravidlá pretekov okabátiť a istý čas to vyzeralo, že sa mu to podarí, k víťazstvu nedošlo. Toto je príbeh šialenstva na mori a toho, čo sa stane s človekom, ktorý zostane sám so svojimi klamstvami a neschopnosťou.
Ako to vyzeralo vo svete za čias Donalda Crowhursta?
Skôr, než sa pozrieme na „hrdinu“ tohto príbehu, musíme si zrekapitulovať to, prečo sa vôbec nejaké preteky okolo sveta konali. 60. roky minulého storočia boli v priebehu. Druhá svetová vojna bola preč. Všetci bažili po Beatles. V Amerike vládlo hnutie hippies. Celý svet sa v podstate nachádzal v období, ktoré podporovalo predstavivosť, ambície a snahu zmeniť svoj život k lepšiemu. Súčasťou tohto obdobia bolo preskúmavanie nových horizontov.
Do hry vtedy prišiel sir Francis Chichester. Podnikateľ, ktorý v roku 1966 vyplával z Anglicka a úspešne vykonal plavbu okolo celého sveta. Doma ho čakali obrovské oslavy a ľudia z celého sveta sa zanedlho začali vypytovať otázky typu: Čo bude ďalej? Dokáže ho niekto prekonať?
Do celého prípadu sa obuli noviny Sunday Times, ktoré jeho príbeh zverejnili a začali organizovať súťaž Golden Globe Race. Chceli, aby súťažiaci čelili ešte väčšej prekážke ako samotný Chichester. Rozhodli sa teda, že súťažiaci so svojimi loďami nebudú môcť počas plavby okolo sveta zastaviť v nijakom prístave. Chichester zastavil raz, aby opravil svoju loď.
Golden Globe Race mala byť plavba, ktorá by sa začala v západnom Anglicku a pokračovala by popri Afrike, popod ňu a priamočiaro k Austrálii. Tu sa nachádza jedno z najnebezpečnejších miest na plavbu, tzv. Cape Horn. Tento „Hornský mys“ si za históriu morí zobral najviac životov zo všetkých vôd a za čias Golden Globe Race sa toto miesto pokladalo za najkritickejšie. Odtiaľ mali byť námorníci nasmerovaní späť popod Afriku a do Anglicka. „Brnkačka“.
Čo proti nemu stálo?
Psychiatri toho obdobia verili, že preteky nie je možné vyhrať. Človek by sa podľa nich na mori jednoducho zbláznil. Loď by musela byť dostať ľahká na to, aby išla rýchlo, ale dosť mohutná na to, aby prežila divoké vody. Celá plavba by trvala niekoľko mesiacov strávených v absolútnej izolácii. Bolo to čisté šialenstvo.
Kto ale stál proti Crowhurstovi? V tých rokoch jestvoval obrovský počet námorníkov, ktorí plachtili naprieč celým svetom. Všetci boli totižto inšpirovaní Chichesterom a jeho príbehom. Do Golden Globe Race sa mohol zapojiť hocikto, kto bol námorníkom a robil si sólo výlety naprieč svetom. Do pretekov sa ale zapojili hlavne muži, ktorí vedeli, čo robili. Donald Crowhurst stál proti pravdepodobne najlepším z najlepších. Jedným z jeho oponentov bol Bernard Moitissier. Francúzsky námorník, ktorý bol na mori už od útleho veku a väčšinu svojich dobrodružstiev na mori vykonal v lodi, ktorú si sám postavil.
Jeho motiváciou pre zapojenie sa do Golden Globe Race bolo to, že chcel iba dokázať, že to zvládne. Nešlo mu o peniaze alebo o trofej. Už len to, že by človek tento závod dokončil, bolo víťazstvo. Tento skúsený námorník sa v jednom rozhovore vyjadril, že tento závod by nemal byť pre peniaze alebo slávu. Mala by to byť spirituálna skúsenosť. Ktokoľvek, kto na mori závodí kvôli peniazom, eventuálne prehrá a možno aj zomrie.
Ďalší súťažiaci vedeli taktiež, čo robili, avšak Bernard to zhodnotil asi najlepšie. Jeho slová sa eventuálne naplnili. Súťažiacich bolo dokopy 9. Títo muži žili a pracovali na lodi celý svoj život. Jeden z nich ale, bohužiaľ, nie.
Kto bol Donald Crowhurst?
Povedzme si to hneď na začiatku, Donald Crowhurst bol originálny tým, že nebol ničím originálny. Išlo o priemerného muža, vyučeného inžiniera, snažiaceho sa uspieť v živote. Mal rodinu a svoje voľné víkendy trávil na lodi. Čo bola jeho práca? Vlastnil malý podnik zameriavajúci sa na predaj navigačných zariadení pre lode a lietadlá. Podnikanie mu veľmi nešlo, ale vďaka nemu mohol Donald Crowhurst živiť svoju rodinu.
Mal 40 rokov, keď na neho doľahlo zistenie, že jeho život nie je ničím špeciálny. Donald Crowhurst veril, že je jedinečný, a bolo načase to svetu dokázať. Crowhurst obdivoval Chichestera a jeho príbeh a sníval o tom, že jedného dňa to dotiahne do podobnej ligy ako Chichester.
Keď sa naskytla šanca vstúpiť do Golden Globe Race, okamžite do pretekov nastúpil. Bola to jeho jediná šanca. Nemal ale peniaze na vybavenie. Tak sa rozhodol, že spraví dohodu so svojím priateľom Stanleyom Bestom. Požičal si od neho peniaze a dohodol sa s ním, že ak vyhrá Golden Globe Race, bude môcť Stanleymu vyplatiť všetko a ešte trochu viac. Ak sa ale neobjaví na záverečnej čiare, Donald Crowhurst bude od neho musieť odkúpiť svoju vlastnú loď. Pre Stanleyho Besta to bolo víťazstvo na oboch poliach.
Donald Crowhurst to ale prehnal. Nemal žiadne úspory, a ak by súťaž nedokončil, bol by kompletne bez peňazí a ešte aj v dlhoch. Nezáležalo ale na tom. Jeho úspech a sláva boli dôležitejšie než peniaze. Zatiaľ.
Príprava na súťaž
Závod sa mal začať 31. októbra 1968, bol iba 5 mesiacov ďaleko. Nastal čas príprav. Donaldovi oponenti už niekoľko týždňov vylepšovali svoje vlastné lode, zháňali suroviny a pripravovali sa fyzicky na najnáročnejší výkon ich životov. Donald Crowhurst nemal nič, iba plány. Chcel vybudovať tú najlepšiu a najmodernejšiu loď, akú si vedel predstaviť. Bol predsa inžinier. Táto loď mu mala vyhrať závod a nahradiť jeho nedostatky v námorníctve.
Zároveň sa dal dokopy s istým žurnalistom s menom Rodney Hallworth, ktorý chcel z jeho príbehu vyžmýkať čo najviac peňazí. Bolo jasné, že Donald nemá šancu. Rodney ale tušil, že ak sa Donaldovi podarí vyhrať, bude to senzácia. Zároveň nútil Rodney Donalda, aby odštartoval z mesta, kde by sa mu mohlo dostať viac mediálneho priestoru. Mesto, z ktorého totižto štartovali ostatní súťažiaci, nemalo dostatok priestoru na viac žurnalistov. Tak sa Donaldovi Crowhurstovi a jeho ceste pridalo ďalších 120 míľ. V porovnaní so zvyškom cesty to bolo doslova nič. Táto cesta, 120 míľ, mu mala trvať 3 dni. Trvala 2 týždne.
Mašinéria sa ale už rozbehla. Rodney navodil ľuďom pocit, že Donald to ide celé vyhrať. Keď ale verejnosť videla, ako sa Donald na mori trápi, jeho plavbu začalo sledovať ešte viac ľudí, avšak s menej nadšeným prístupom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej stane
