Donald Crowhurst a jeho veľká plavba
Všetko sa kazilo. Loď sa rozpadala. Ľudia od neho veľa očakávali. Donald Crowhurst bol ešte k tomu aj týždne pozadu. A to ešte neprišiel do najkritickejších oblastí. Najhoršie na tom celom bolo, že Donald sa deň pred odchodom rozplakal svojej manželke na kolenách kvôli tomu, že jeho loď ešte nebola pripravená. On sa jej spýtal, či bude nariekať, keď on odíde.
Ona mu odpovedala, či nebude on nariekať celý svoj život, keď si uvedomí, že premrhal svoju najväčšiu šancu. V tom bode sa Donald Crowhurst rozplakal ešte viac. Asi tušil, že na seba zahral šach-mat.
Aj nad týmto rozhovorom musel Donald Crowhurst neustále premýšľať, zatiaľ čo brázdil pusté moria. Vtedy neexistovalo žiadne GPS, čiže keď zašiel za horizont, ľudia na pobreží už o ňom nič nevedeli. Zmizol. Ostatní súťažiaci zmizli pred ním. Bolo jasné, že v žiadnom prípade nemôže vyhrať.
Po dvoch týždňoch na mori sa Donald Crowhurst rozhodol zapisovať a nahrávať svoje myšlienky. V týchto záznamoch rozprával hlavne o tom, aké príjemné je tráviť čas osamote. Ako ho to zosilňuje. Filozofoval a básnil o veľkoleposti svojho dobrodružstva. Skutočnosť bola ale iná. V denníkoch na jeho lodi boli objavené zápisky o tom, ako sa každým dňom stretával s katastrofickými udalosťami. Jeho loď sa rozpadala a pretekala, dochádzali mu zásoby a nemal žiadne svetlo. Bol iba na začiatku svojej cesty a jeho loď sa už teraz potápala.
Katastrofa sa začína
Eventuálne sa musel pobrať do južnej pologule, kde by natrafil na najnebezpečnejšie moria na svete. S tým sa chcel popasovať, aj keď vedel, že jeho loď to určite neprežije. Postupne sa k nemu cez morzeovku dostávali správy o tom, že 3 zo súťažiacich svoju plavbu vzdali. Nejeden z nich práve v divokých moriach. Donald Crowhurst cez morzeovku podával hlavne správy o tom, ako rýchlo sa posúva a kde sa nachádza.
Bolo úplne jasné, že ak bude pokračovať, more ho zabije. Nemohol ale prehrať. Buď zomrie, alebo ponorí svoju rodinu do dlhov. Nemal čo urobiť. Tak začal premýšľať nad tým, ako vytvoriť tretiu možnosť. Začal teda klamať. Morzeovkou každý deň komunikoval 3-krát takú rýchlosť, akú v skutočnosti mal. Davy besneli a celý svet mu zas začal držať palce. Stal sa z neho najrýchlejší súťažiaci a zároveň aj najpomalší.
Niekoľko týždňov teda klamal s vidinou toho, že s tým bude ešte chvíľu pokračovať, až do bodu, keď závod opustí a vráti sa domov s tým, že ho ľudia budú mať radi aspoň za niečo. Jeho klamstvá ho ale začali doháňať. Každým dňom sa jeho fiktívna poloha vzďaľovala stále viac a viac tej skutočnej. Nemohol teda zastaviť v najbližšom prístave, keďže celý svet vedel o súťaži a o ňom. Všetci vedeli, kde sa jeho fiktívna loď nachádza, nikto ale netušil, že klame.
Nemohol ísť vpred, nemohol ísť vzad, nemohol nič. Stal sa väzňom vlastného klamstva.
Donald Crowhurst a jeho šialenstvo
Čo bolo jeho riešenie? Zostal dva mesiace blúdiť na mori. Prestal komunikovať a dúfal, že sa bude môcť potajomky pridať k ostatným súťažiacim, ktorí sa popri ňom mali vrátiť z plavby okolo sveta. On čakal na začiatku, oni sa vracali z konca. Donald Crowhurst bol absolútne sám. Iba on, rozpadajúca sa loď a more. Začal blúzniť. Jeho denníkové zápisky sa začali meniť na filozoficky surrealistické básne bez jasného zmyslu.
Jedného dňa sa jeho loď rozpadla na polovicu. Musel teda priplávať na osamelý ostrov, kde našiel maličký prístav. Ten, našťastie, nebol zapojený do súťaže, čiže mohol spraviť všetky opravy. Jeden z miestnych neskôr spomínal, že Donald Crowhurst vyzeral ako maniakálny sedliak. Na tomto ostrove mohol Donald zostať a zachrániť si život, namiesto toho ale vyrazil späť na more.
Chcel pokračovať vo svojom pláne, že sa pripojí k víťaznej trojici potajomky odzadu a sfalšuje svoje denníky. Malo to vyzerať tak, že bol celý čas za nimi. Vtedy ale z ničoho nič zaútočil skutočný námorník. Spomínaný Francúz Bernard Moitissier vyhlásil, že sa nevracia do Anglicka, ale ide preplávať svet rovno znova. Že je mu na mori dobre a chce na ňom zostať. Opustil teda súťaž. Ďalší zo súťažiacich súťaž vyhral, a tak zostávalo iba na Donaldovi a ďalšom námorníkovi, aby dorazili do cieľa.
Nešťastné finále
Všetko vyzeralo skvelo. Takýmto spôsobom sa mohol jednoducho napojiť na posledného námorníka a byť tretí. Bohužiaľ, Donaldovo nešťastie vyvrcholilo. Posledný súťažiaci sa so svojou loďou totižto nečakane potopil. Donald Crowhurst zostal sám. Anglicko očakávalo už iba jeho príchod. Bolo jasné, že všetci sa teraz detailnejšie pozrú na jeho loď, na jeho zápisky a zistia, že klamal. Všetci budú chcieť vedieť každý jeden detail z jeho dobrodružstva naprieč svetom. On ale nevedel nič. Nikdy nič také nespravil.
Znova bol sám a tentokrát už nemohol nič urobiť. Predtým si mohol vybrať medzi ponížením alebo absolútnym bankrotom. Teraz bolo isté, že obe veci ho dostihnú. Rozhodol sa teda, že sa už domov vrátiť nemôže. Vyrazil na moria. Znova vypol všetku komunikáciu. Blúdil. Do denníkov písal dookola iba nezmysly.
Zmizol. Jeho loď bola eventuálne objavená, avšak Crowhurstovo telo zmizlo. Na lodi sa nachádzali jeho denníky, naplnené šialenstvom, ako napríklad: „Tento závod je jedna veľká hra medzi mnou a vesmírom. Teraz, počas môjho šialenstva, začínam túto hru chápať. Začínam chápať, že som prehral.“
