Upíri dnes patria výlučne do sféry fikcie a hororových príbehov. Asi by sme už nenašli žiadneho racionálne uvažujúceho človeka, ktorý by na upírov skutočne veril. Pravda, zopár excentrikov, ktorí sú presvedčení o existencii podobných monštier, sa síce nájde, ale to je absolútne zanedbateľné percento. Upíri už sú skrátka vnímaní ako fiktívne obludy.
Ako sme ti však ukázali v našom predchádzajúcom článku, nie vždy to tak bolo. V minulosti totiž ľudia na upírov bez akýchkoľvek pochybností verili. Z histórie tiež poznáme viacero osobností, o ktorých kolovali desivé upírske príbehy.
Patrí sem neslávne známe kruté valašské knieža Vlad III. Ţepeş či uhorská grófka Alžbeta Bátoriová. V Srbsku je zase veľmi známa legenda o istom Savovi Savanovićovi. Krvilačný mlynár mal stáť za smrťou niekoľkých ľudí. Bližšie sa na jeho príbeh pozrieme práve v tomto článku.
Rešpektovaný občan s tajomstvom
Hneď na začiatku treba povedať, že hoci je Savanović najznámejším kandidátom na upíra v srbských dejinách, nie je prvý, komu sa tohto označenia dostalo. V roku 1725 totiž zomrel srbský roľník Petar Blagojević, ktorý mal po smrti vstať z hrobu a zavraždiť minimálne deväť ľudí.
V prípade Savu Savanovića máme k dispozícii veľmi málo faktografických údajov o jeho živote. Podľa legiend žil v 18. storočí a jeho obydlím bol starý vodný mlyn pri rieke Rogačica v dedine Zarožje. Príbehy ho opisujú ako rešpektovaného občana a skúseného obchodníka, ktorého sa ale ľudia z nejakého dôvodu báli. Pôsobil na nich nepríjemne a zdalo sa, že skrýva hrozné tajomstvo a možno má na svedomí aj nejaké zločiny.
Nešťastná láska
Väčšina príbehov sa zhoduje, že Savanović sa zamiloval do nemenovanej mladej ženy z dediny. Tá sa ale odmietla stať jeho manželkou, keďže vekový rozdiel medzi nimi bol naozaj veľký. Tu sa tvrdenia rozchádzajú. Podľa niektorých bol Sava neoblomný a napokon si ženu naozaj vzal za manželku, podľa iných jej odmietnutie spôsobilo obrovskú zmenu v jeho správaní.
Nech je, ako chce, všetky tvrdenia sa zhodujú, že Savanović mladú ženu napokon zabil (líšia sa len v okolnostiach, za ktorých k tomu došlo). Najčastejšie sa spomína verzia, že svoju vyvolenú Savanović sledoval na pole, kde pásla ovce, a ponúkol jej, aby s ním išla do jeho mlyna. Ona odmietla a Savanović ju vzápätí zastrelil pištoľou.
Druhá verzia hovorí, že Savanović po svadbe s dievčaťom zistil, že jeho vlastný brat s ňou má milostný pomer. V návale zúrivosti zabil jeho aj svoju ženu. V oboch verziách príbehu následne Savanovića vypátrali nahnevaní dedinčania a na smrť ho dobili palicami a motykami.
Vzhľadom na to, že išlo o vraha, odmietli mu zariadiť cirkevný pohreb a jeho mŕtvolu proste pohodili v lesoch. Podľa niektorých tvrdení mu po smrti z tela vyletel podivný motýľ, ktorého sa dedinčanom nepodarilo zabiť. Ten sa stal Savanovićovým znakom a symbolom jeho príchodu.
Upír vraždí
Netrvalo dlho a po týchto udalostiach sa medzi ľuďmi začali šíriť znepokojivé historky. Mnoho roľníkov prisahalo, že Savanovića na vlastné oči videli vstávať z mŕtvych, a ostatným odporúčali, aby sa jeho mlynu oblúkom vyhli.
Nie všetci im však verili. Kto sa ale do mlyna vydal, často skončil krvavou smrťou rukami nemŕtveho upíra. Tak aspoň hovorili legendy. Či na nich ale bolo niečo pravdy, to nevieme, keďže chýba akýkoľvek dôkaz, že by v Savanovićovom mlyne niekto naozaj prišiel o život.
Legendy sa ale šírili ako požiar a vystrašení dedinčania si ich predávali z generácie na generáciu. Do boja proti Savanovićovi vytiahli aj osvedčené zbrane proti upírom: cesnak, svätenú vodu a krucifixy. Sava Savanović vstúpil do srbských legiend a jeho meno sa stalo synonymom pre krvilačného upíra.
Jeho mlyn sa stal strašidelným miestom, ktoré dedinčania radšej nenavštevovali. Máme ale k dispozícii informácie, že bol plne funkčný až do 50. rokov 20. storočia. Keď ho zavreli, stala sa z neho turistická atrakcia. Úrady ho neskôr plánovali zrekonštruovať a opäť uviesť do chodu, ale po skončení prác v roku 2012 sa na ňom zrútila strecha.
To okamžite znovu oživilo príbeh Savu Savanovića. Aj na stránky svetových denníkov sa dostali informácie, že dedinčania sa boja o svoje životy a húfne nakupujú cesnak, ktorý vešajú na noc pred dvere. Savanović podľa nich teraz hľadá nové útočisko.
Len legenda?
Skeptici, ale aj mnohí obyvatelia zo samotnej dediny však tvrdia, že žiadni upíri neexistujú a príbeh o Savanovićovi je len strašidelnou historkou. Tú síce pozná prakticky každý Srb, keďže ide o veľmi známu ľudovú legendu, ale to z nej ešte nerobí skutočnosť. Dnes nemáme žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že muž menom Sava Savanović skutočne existoval. Ale keby aj áno, je vysoko pravdepodobné, že príbehy o jeho upírskom pôvode si ľudia proste vymysleli.
V blízkosti mlyna navyše prespalo viacero ľudí či turistov a nič zvláštne sa im nestalo. Ako sa vyjadril riaditeľ Národného múzea v meste Valjevo, Savanović je „miestna verzia Batmana či Supermana“. Historky o krvilačnom upírovi sú podľa neho a mnohých ďalších len marketingovým trikom, ako do dediny nalákať turistov. A to sa celkom darí, keďže do dediny Zarožje neustále prúdia mnohí nadšenci strašidelných príbehov a vydávajú sa k Savanovićovmu mlynu.
Odraz v kultúre
Legenda o Savovi Savanovićovi sa, pravdaže, odrazila aj v srbskej kultúre. Spisovateľ Milovan Glišić ju využil ako základ pre svoju hororovú novelu Posle devedeset godina. Podľa nej v roku 1973 dokonca vznikol úplne prvý srbský horor Leptirica, ktorý dodnes s úspechom vysielajú tamojšie televízne stanice.
Savanović sa tiež stal turistickým maskotom blízkeho mesta Valjevo a vlastne celého okresu, do ktorého spadá aj dedina Zarožje. Obyvatelia dediny to neprijali práve nadšene, keďže podľa nich majú na Savanovića a jeho príbeh nárok oni. Pravoslávna cirkev zase vyjadrila znepokojenie nad tým, že maskotom mesta sa má stať niekto, kto podľa legiend vraždil a pil ľudskú krv.
