Hrabušice
Názov znie ako domov lesných tvorov, rás prapodivných lesných mužíčkov alebo druidov žijúcich v súlade s prírodou. Realita za názvom je rovnako divoká a magická – Hrabušice sú hlavnou vstupnou bránou do severnej časti Slovenského raja.
Hneď za hranicou katastra obce sa začínajú hlboké tiesňavy, drevené rebríky nad dravými vodopádmi a legendárne trasy ako Prielom Hornádu či Suchá Belá, ktoré vyzerajú ako vystrihnuté z nebezpečnej dobrodružnej výpravy za zničením prsteňa moci.
Vlkanová
Tento názov v človeku okamžite evokuje predstavu vulkanickej krajiny, drakov, lávových polí alebo rasy ohnivých kováčov. Obec leží na brehu rieky Hron neďaleko Banskej Bystrice. Hoci tu aktívnu sopku nenájdeš, obec sa pýši inou historickou dominantou – nachádza sa tu zachovalý renesančný kaštieľ s obrannými nárožnými vežami zo 16. storočia, ktorý slúžil ako opevnené sídlo pred nájazdmi. Vlkanová je dnes vyhľadávaným uzlom pre vodákov splavujúcich divoké koridory Hrona.
Stará Bašta
Názov znie ako opustená pohraničná strážna veža, ktorá kedysi chránila civilizovaný svet pred nájazdmi barbarských kmeňov. Táto obec na juhu Slovenska leží v chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, ktorá je známa svojím sopečným pôvodom.
Hneď nad obcou sa nachádza tajomná prírodná rezervácia Pohanský hrad – kamenné more z čadičových blokov a zvyšky starého pravekého a neskoršieho slovanského opevnenia na náhornej plošine, kde je atmosféra starých rituálov priam hmatateľná.
Osturňa
Názov znie chladne a drsne, akoby patril severskému a kanibalskému kmeňu z nehostinných hôr. Osturňa je rázovitá zamagurská obec, ktorá drží slovenský rekord ako najdlhšia potočná dedina – jej domy sa tiahnu pozdĺž potoka v dĺžke takmer 8 kilometrov.
Je vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry vďaka stovkám pôvodných dreveníc s charakteristickým modrým škárovaním. Dedina je vďaka svojej polohe pri hraniciach s Poľskom taká zachovalá, že návštevník má pocit, akoby sa prepadol o niekoľko storočí do minulosti.
Blatnica
Pre fanúšikov žánru evokuje Blatnica tajomné, hmlisté močiare, v ktorých netvory striehnu na zblúdilých rytierov. V skutočnosti je to však malebná obec pod Turcom, ktorá slúži ako brána do dvoch najkrajších dolín Veľkej Fatry – Gaderskej a Blatnickej.
Nad obcou sa navyše v hustých lesoch ukrýva zrúcanina Blatnického hradu z 13. storočia. Kombinácia vápencových skalných okien, hlbokých lesných kaňonov a opustených hradných múrov dodáva miestu dokonalú fantasy atmosféru.
Muráň
Krátky, úderný názov, ktorý evokuje hlavné mesto kamenného kráľovstva alebo nedobytnú horskú citadelu vysekanú do skaly. Obec pod Muránskou planinou preslávil rovnomenný Muránsky hrad, ktorý je s nadmorskou výškou 931 metrov jedným z najvyššie položených hradov v strednej Európe.
V 17. storočí ho ovládala legendárna Mária Széchy, prezývaná Muránska venuša, ktorá hrad bránila pred cisárskymi vojskami. Dnes oblasť láka aj magickou sysľou lúkou, kde stovky divých sysľov jedia ľuďom priamo z ruky.
Železník
Názov evokuje mocný cech železných kováčov, ktorí v obrovských vyhniach kujú zbroj a zbrane pre kráľovské armády. Železník (dnes historická osada rozdelená medzi obce Sirk a Turčok) bol v minulosti jedným z najvýznamnejších ložísk a spracovateľov železnej rudy v celom Uhorsku.
Dnes je to fascinujúce „miesto duchov“ plné starých banských pamiatok, monumentálnych kamenných pecí a opustených robotníckych kolónií z 19. storočia, ktoré pomaly pohlcuje divoká príroda.
Šumiac
Znie to ako magické lesné útočisko, kde stromy šepkajú starodávne zaklínadlá a v korunách sídlia vzdušní duchovia. Šumiac leží priamo pod bájnou Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách, miestom, ktoré je opradené desiatkami slovenských povestí o zbojníkoch a vílach.
Obec je známa svojimi hlbokými folklórnymi tradíciami a unikátnym mohutným chlapským viachlasným spevom. Keď sa spojí dunenie vetra z hole so spevom miestnych, človek má pocit, že počúva rituálne piesne horských kmeňov.
Plavecký Štvrtok
Tento názov znie ako vymyslený kalendárny sviatok alebo deň, keď prímorskí moreplavci vzdávajú hold bohom mora. Slovo „Plavecký“ historicky odkazuje na Polovcov (Plavcov), kočovný kmeň z ázijských stepí, ktorých uhorskí králi v stredoveku usadili na pohraničí, aby ako elitní bojovníci a lukostrelci strážili hranice kráľovstva pred nájazdmi.
Hoci ich hlavným centrom bol Plavecký hrad, táto obec získala prívlastok „Plavecký“ preto, že neskôr spadala pod toto hradné panstvo. Slovo „Štvrtok“ zasa označovalo deň, keď malo sídlo právo konať dôležité trhy.
