Pondelok 26.9.2022
sk
Edita
cz
Andrea
, Ondřejka

Šírenie kresťanstva v Japonsku bolo v 16. storočí rozsudkom smrti. Misionári boli mučení a popravovaní

Japonskí vládcovia kresťanstvo vnímali ako škodlivý element.


Kresťanstvo sa aktivitami misionárov postupne rozšírilo prakticky do celého sveta. Nie všade sa však táto viera tešila obľúbenosti či tolerancii. Jednou z takých krajín bolo Japonsko.

Tam sa tejto viere nepodarilo uchytiť, napriek horlivej snahe portugalských či španielskych misionárov. Tamojší vládcovia navyše rozbehli tvrdé prenasledovanie kresťanov, ktorých nútili vzdať sa svojej viery. Ak odmietli, mučili ich a mnohí skončili na popravisku.

Prvé stretnutie s kresťanstvom

Vôbec prvýkrát sa Japonci s kresťanstvom stretli v roku 1549, keď na ich ostrov dorazili portugalskí misionári vedení Františkom Xaverským. Ten bol odhodlaný Japoncov konvertovať na katolícku vieru. V Japonsku však bol pevne zakorenený šintoizmus a budhizmus, takže obyvatelia viacerým cirkevným dogmám a učeniu nerozumeli.

Profimedia

Xaverský im rozprával o Bohu, ktorý je stvoriteľom všetkého. Oni mu oponovali, že ak stvoril naozaj všetko, tak stvoril aj zlo, a tým pádom to nemôže byť dobrý Boh. Desivá im tiež pripadala predstava pekla, do ktorého mali ísť všetci tí, ktorí neprijali Ježiša Krista. Xaverský sa však nenechal odradiť a kázal ďalej, pričom bol stále radikálnejší. Je pravdou, že v tejto dobe sa kresťanstvu v Japonsku pomerne darilo, bolo tu viac ako 100-tisíc konvertitov.

Japonsko s Portugalskom a Španielskom tiež nadviazalo obchodné styky. Získavali od nich výhodné nástroje či potraviny, ale aj strelné zbrane. V tej dobe bol v Japonsku významnou postavou daimjó (knieža) Nobunaga Oda. Ten bol voči misionárom tolerantný a povolil im dokonca aj stavanie kostolov. Pravdepodobne ich vieru nevnímal ako niečo, čo by mohlo Japonsko ohroziť.

Keď sa ale vlády chopil Hidejoši Tojotomi, ktorému sa podarilo zjednotiť Japonsko, nastali pre misionárov ťažké časy. Spočiatku sa síce Tojotomi ku kresťanstvu staval relatívne tolerantne, ale neskôr ho začal vnímať ako cudzorodý element, ktorý má potenciál radikálne zmeniť celé Japonsko. A rozhodne nie k dobrému.

Profimedia

Kruté prenasledovanie

Napätie teda rástlo a podľa historikov sa zlomovým bodom stalo stroskotanie španielskej lode San Felipe v roku 1596. Posádka sa síce zachránila, lenže jej kapitán sa daijmóvi Motočikovi Čósokabeovi zmienil o veľkosti Španielskeho impéria, ktoré vtedy ovládalo významný kus sveta.

Čósokabe dostal strach, že kresťanskí misionári sú len prvým krokom v pláne, ktorý má navždy zničiť Japonsko. Obával sa, že ostrov sa stane kolóniou, Španieli si ho podmania a vydrancujú. Okamžite poslal správu v tomto duchu Tojotomiovi, ktorý následne vydal príkaz, aby do 20 dní všetci kresťania opustili ostrov.

Ľudia po štyridsiatke sa podelili o múdre rady do života

Odporúčame prečítať:

Spokojní ľudia po štyridsiatke prezradili, čo by odkázali mladším generáciám

To sa, pravdaže, tak úplne nestalo. Stále v Japonsku ostalo dosť konvertitov aj misionárov. Tí boli zadržaní a kruto mučení. Cieľom bolo, aby sa vzdali svojej viery. Mnohí odmietli a napokon skončili na pobreží Kansei, kde ich Japonci ukrižovali.

Týmto spôsobom popravili celkom 26 katolíckych kňazov, z toho 6 františkánov, 17 japonských seminaristov a 3 japonských kazateľov. V katolíckej, anglikánskej a luteránskej cirkvi ich považujú za mučeníkov, prenasledovaných kresťanov, ktorí boli ochotní za svoju vieru položiť životy.

Wikipedia

Vzdajte sa viery, inak budete trpieť

Japonskí kresťania vedeli, že im hrozí smrteľné nebezpečenstvo, a svoju vieru praktikovali v utajení. Stali sa teda tým, čo Japonci nazývali kakure kirishitans – skrytí kresťania. Oficiálne zložky po nich stále pátrali a tých, ktorých odhalili, často čakalo mučenie a nezriedka aj smrť (ak sa odmietli vzdať svojej viery).

Okrem ukrižovania boli kresťania zaživa varení v horúcich prameňoch, hádzaní do jám medzi hady, rozsekávaní na kusy a upaľovaní. Často ich tiež vešali dolu hlavou a ponárali ich do jamy s výkalmi, prípadne im narezali oblasť okolo spánkov. To znamenalo, že nezomreli, ale v ukrutných bolestiach pomaly vykrvácali. Iným počas popráv odsekli hlavy.

Nešlo ale len o fyzické mučenie, veľkú rolu zohrával aj psychologický tlak. Veriaci sa tak museli pozerať na to, ako sú postupne týraní ich priatelia či rodinní príslušníci.

Práve to ich malo prinútiť, aby sa vzdali viery v Krista. Svoje odpadnutie od viery mali dokázať tak, že stúpili nohou na takzvané fumi-e. Išlo o tabuľku s vyobrazením Krista či Panny Márie. Kto zaváhal, bol považovaný za kresťana, a tak s ním bolo aj nakladané.

Profimedia

V roku 1637 došlo k Šimabarskej vzbure, ktorú viedol japonský katolík Amakusa Shirō. Vzbura síce začala ako protest chudobných, neskôr sa ale pretransformovala v náboženský boj. V jeho centre boli japonskí katolíci, ktorí týmto spôsobom chceli rozdrviť šógunát a jeho prísne zakazovanie kresťanstva. Rebélia však bola potlačená, čo vyústilo v ešte striktnejšie postihovanie kresťanov.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane


Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť