Možno to dobre poznáš z vlastnej skúsenosti… si nahnevaný a niekto ťa ešte vytáča zbytočnými rečami, ktoré by si mohol radšej odpustiť. A ty si tým pádom naštvanejší čím ďalej, tým viac. Nie vždy sú totiž naše slová prospešné a rovnako, ako je dôležité vedieť, kedy čo povedať, je prínosom aj vedieť, kedy nehovoriť vôbec nič.
Toto je pár situácií, pri ktorých je niekedy lepšie držať jazyk za zubami…
Ak to toho druhého ešte viac naštve
Počas hádky s človekom, pri ktorom vidíš, že má nervy, je niekedy lepšie dať prednosť mlčaniu pred tým, aby si ho ešte naschvál začal viac provokovať. Aj keď nás možno pokúša daného adepta na výbuch dráždiť, predsa, škodoradosť – najväčšia radosť… je lepšie si to odpustiť a zachovať mier.
A preto, keď vidíš, že niekto je podráždený, uprednostni ticho pred uštipačnými poznámkami. Človek sa upokojí sám. Niekedy potrebujeme iba dostať zo seba všetku tú zlosť a ak si kamoš, nebudeš toho druhého ešte viac „hecovať“…
Ak máš zlosť ty sám
Možno niekedy sám na sebe cítiš, že počas konfliktu, zo všetkých tých už v tebe nahromadených nervov, trepeš totálne blbosti. Ak vtedy zbytočne hádku stupňuješ, provokuješ tým hlavne sám seba, a to viac ako si myslíš. Tvoj hnev problém nikdy nevyrieši, naopak, zbytočne ho prehĺbi. Čiže, ak vidíš, že konverzácia k ničomu nevedie, je lepšie stlačiť pomyselné „stop“ a ukončiť ju. Máš predsa iba jedny nervy.
A platí to aj v prípade, keď sa zhováraš s niekým, kto ti nechce alebo nevie porozumieť. Je zbytočné sa krvopotne snažiť niekomu takému vysvetliť svoj názor, aj tak to bude bez výsledkov. Šetri si radšej sily na užitočné rozhovory, ktoré ti niečo prinesú.
Niekto ďalší sa pripojí do konverzácie
Ak rozoberáš súkromné veci s niekým blízkym v škole či v práci a znenazdajky sa k vám pripojí iná osoba, zastav to. Či už hovoríš o sebe, o rodinnom príslušníkovi alebo o niekom úplne cudzom, dávaj si dobrý pozor, čo a pred kým „vypúšťaš“.
Treba byť ostražitý, pretože my nepoznáme úmysly nám nie príliš blízkych ľudí. A aj keď je možno jemne „netaktné“ prestať hovoriť, keď sa k vám pridá niekto nepozvaný, je to lepšie, akoby si mal niečo ľutovať… Pokojne rozhovor nechajte na neskôr a zmeňte tému.
Máš nutkanie stále niekoho opravovať
Aj keď je tvojím jediným cieľom pomôcť a poučiť, je to zvyčajne zbytočné. Hlavne, ak toho človeka poriadne nepoznáš, neopravuj ho. Nechaj chyby tak, ako sú, veď nikto nie je dokonalý. A stále dookola niekomu opakovať, kde je mäkké i a kde ypsilon, je zbytočné, pretože, keď to doteraz neovláda, asi ho to príliš netrápi.
Samozvaní lingvisti a páni a slečny dokonalé lezú na nervy. Niekedy je preto lepšie si zahryznúť do jazyka ako otravovať okolie.
Chceš niekoho bez rozmyslu komentovať
Občas je obzvlášť dôležité až nevyhnutné, vyhnúť sa komentovaniu niektorých faktov, ak by sa to malo toho druhého dotknúť alebo mu to nejakým spôsobom ublížiť. Neexistuje spôsob, ako zistiť, do akej miery poznámky poškodzujú druhú osobu, pretože každému z nás ubližuje niečo iné a zlé spomienky či emócie vyvolá nejaký iný činiteľ.
Ak si na niekoho nahnevaný, poznáš jeho slabé miesta a dobre vieš, čím sa môžeš dotknúť jeho jazvy… nerob to. Do niektorých vecí sa rýpať nemá, radšej sa zhlboka nadýchni a mlč. Skrátka… empatia. Neučí sa na školách, ale mala by.
Ak hovoríš iba preto, aby si niečo povedal
Možno je to prvé rande, stretnutie s bývalým po rokoch alebo chvíle osamote s kolegyňou, ktorú vôbec nemusíš. Niekedy sa nútime v takýchto situáciách povedať aspoň niečo. Hlavné je pre nás neostať ticho, ale hecnúť sa a aspoň niečo zo seba „vymačkať“.
No väčšinou zo seba vydrieš totálnu hovadinu a povieš niečo, čo si nechcel a bude ti ešte trápnejšie ako predtým. Ak nemáš čo hovoriť, mlč. Jednoducho, niekedy už nie je o čom a nie je dôvod, aby si sa cítil hlúpo.
