Človek je pre peniaze schopný urobiť všeličo. Zjesť najpálivejšiu papričku na zemi, potom sa tými prstami poškrabkať pri ritnom otvore, ale aj upísať svoju dušu diablovi. Alebo inými slovami podrobiť sa skúškou trpezlivosti za kasou.
1. Megamozog
Bežný človek vidí banán, rohlík a šišku s čokoládovou náplňou. Ty vidíš dve štvorciferné číselné kombinácie a jednu nepoživateľnú guču mastného cesta, ktorá si to sem ešte pred desiatimi minútami razila v nákladnom autíčku a za chvíľu bude taká tvrdá, že keby ste sa ju pokúsili hodiť po pánovi prezidentovi, pravdepodobne by vás označili za atentátnika (asi rovnako ako tú chuderu lampu, ktorej kryt si to nešťastne namieril na Harabina a vznikla z toho kauza celoštátnych rozmerov). Tí z nás, ktorí si toto šľachetné zamestnanie mali možnosť vyskúšať ešte pred tým, ako na Slovensko dorazila revolučná myšlienka elektronických pokladní, si pravdepodobne pamätajú zošítok. Zošítok bol tvoj najlepší kamoš alebo teda akási sranda, ktorá združovala všetky kódy prislúchajúce k potravinám, ktoré bolo treba vážiť. A tak ti tam intelektuál v špinavých kapsáčoch s debilným úškrnom položí svoj nákup. Položíš teda jeden zo sáčkov na váhu, siahaš po svojom zošítku a z neho potmehúdsky vypadne: „To je paprika.“ Ďakujem. Ďakujem za osvetu. Kamoši mali pravdu, tá maturita mi skutočne bude nap*ču, lebo najväčšie životné múdra ma postretnú len za pokladňou.
2. Idiotské vtipy
„Vidíte, nejde vám to naskenovať. To určite znamená, že to je zadarmo.“ Ha. Ha. Ha. Tak úprimne a hlboko ma naposledy pobavil silvestrovský program na Markíze z roku 2009. Ja viem, že to tí ľudia myslia dobre, že chcú odľahčiť atmosféru a to trápne ticho, ktoré nastane v momente, kedy si uvedomíš, že vďaka tomu krámu sa na prestávku ďalších pätnásť minút nedostaneš. Ale keď človeku škvŕka v žalúdku tak, že aj seizmológov z okolitých krajín vyhlasujú riziko sopečných činností, a tá „pokročilá technológia“ sa zasekla už asi desiatykrát po sebe, je tento trápny a obohraný vtip skutočne to posledné, čo túži počuť.
3. Keď niekto rozbije prasiatko
Asi nikto nemá lepší prehľad o ekonomickej situácii na Slovensku ako pokladníci. Existujú len dva typy ľudí – tí, čo majú akurát po výplate a tí a lá rozbité prasiatko. Tí, ktorých účet sa práve na malý moment obohatil o pár stovák majú vždy potrebu jednu z nich vytasiť a zaplatiť ňou nákup. A pod slovom nákup čítaj desať deka Malokarpatskej salámy a dva rožky. Ľudia a lá rozbité prasiatko takým obnosom peňazí pravdepodobne nedisponujú, keďže väčšinou vysypú na pultík zhruba dvadsať kilo jednocentoviek a s pohľadom plným duchaprítomnosti čakajú, že to porátate. Fakt diky. Aký nudný deň by to bez vás bol, však?
4. Biologické potreby
Bohužiaľ aj človek stojaci za pokladňou je len obyčajným smrteľníkom a preto aj jemu z času na čas treba cikať. A práve vtedy to celé začne. V obchode je vzduchoprázdno – jeden zákazník sa špára v nose pri regáli s akciovým pivom, ďalší nepríjemne zazerá na údenú makrelu a okom skúseného rybára sa snaží vybrať tú najväčšiu, no a kdesi v sklade sa hádajú mravce o zvyšky z makovky. Tvoj močový mechúr vysiela signál do mozgu, ten do ruky a v sekunde, ako ideš zatvárať pokladňu… Žmurk. Tri milióny dvestodvadsať ľudí sa vynorí nikto netuší odkiaľ a všetci naskladaní v rade očakávajú, že do dvoch minút budú všetci vybavení šťastne kráčať domov. Pokladne sú pre nedostatok personálu otvorené presne dve, takže šanca, že by si sa teraz odtiaľ dostal do bezpečia záchodovej kabínky je skutočne nulová. A tak len smutne pozeráš na ten rad, čo sa kolom dokola okolo obchodu tiahne až po parkovisko, blokuješ a je ti do plaču.
5. Slušnosť káže…
Slušnosť káže pozdraviť, keď vojdeš do miestnosti, ale to od teba v supermarkete skutočne nikto nečaká (nie že nečaká, priam by si vyzeral ako chuj, keby že ľudí v každom regále počastuješ milým privítaním). Ale keď už ťa do ksichtu niekto pozdraví – niekto, od koho nebodaj ešte aj očakávaš určitú službu, za ktorú mu z tvojej peňaženky ide holé hovno (niektorí ľudia totiž žijú v mylnej predstave, že pokladníci žijú z peňazí zákazníka, ale ja ťa môžem ubezpečiť, že to, že si pôjdeš kúpiť kofolu v akcii ku konkurencii, sa im na výplatnej páske neodzrkadlí). Tak vtedy by si naozaj mohol aspoň zabučať, keď už nevieš slušne odpovedať. (Najlepšie je ak je takýto arogantný ignorant ešte aj dementný a snaží sa platiť kartou… „Píše to ‚čakajte prosím‘, čo s tým mám robiť?“ No čakaj, chuju, čakaj. Boh ťa skúša.)
6. Úplne iný človek
Nasadiť úsmev, vyrovnať tričko, ktoré sa ti v tukových záhyboch akosi pokrkvalo a zapnúť svoj obmedzený komunikačný skill na najbližších zopár hodín. Peniaze s človekom robia divy a vidina akéhokoľvek zárobku, ktorý budeš môcť celý úspešne prežrať v Mekáči, ťa očividne napĺňa veľmi zvláštnym druhom energie. Hlas, ktorým rozprávaš na zákazníka, to nie je tvoj hlas. Vždy keď sa pýtaš „A club kartičku máme?“, to nie si ty, to je niekto iný. Ty proste nikdy neznieš tak šťastne a premotivovane, keď prídeš do kontaktu so zmeskou negramotných individuí, ktoré si kupujú značkovú kávu za tridsaťpäť eur, ale nevedia vsunúť kartu do terminálu (povedzte mi tú spravodlivosť). Niekedy ťa dokonca ovanie aj akýsi závan perfekcionizmu (väčšinou keď máš po prestávke a našiel si v odpisoch Snickersku za polovičnú cenu) a pootáčaš si všetky bankovky rovnako. Bohužiaľ tento závan odveje presne tak rýchlo, ako prišiel, a doma ti tie špinavé riady určite ešte nejaký čas postoja.
