4. Keď sa niekto predbieha v rade pri pokladni
Všetci žijeme ten istý život. Zmier sa s tým, pokiaľ nie si značne bohatší ani značne chudobnejší ako väčšina populácie, tak je tvoj bežný deň s menšími odchýlkami presne taký istý ako deň väčšiny populácie. Takže ak vtrhneš o ôsmej ráno do obchodu a snažíš sa predbehnúť v rade s tým, že sa ponáhľaš, ver tomu, že každý jeden človek, čo stál pred tebou, sa ponáhľal do práce tiež. Tak nebuď chuj a postoj.
5. Keď si niekto púšťa hudbu na verejnosti
Všetci sme mali trinásť a žili v mylnej domnienke, že slovenský rap je vrchol hudobného priemyslu. Všetci sme mali trinásť a mysleli si, že naša spoločenská hodnota stúpa priamo úmerne s počtom nadávok, ktoré náš obľúbený interpret v tom či onom tracku vystriedal. A všetci sme si mysleli, že keď to budeme púšťať vonku na plné gule, ľudia nás budú rešpektovať podstatne viac, ako keby sme si popod nevyvinutý fúz hmkali Gotta.
Bolo to otravné vtedy, ale dnes je to ešte otravnejšie. Nielen preto, že už nemáš trinásť, ale aj preto, že niektorí ľudia, čo to stále robia, už dávno nemajú trinásť tiež. Preboha, prečo? Nechápme sa zle, voči gustu žiaden dišputát a nech si každý počúva, čo chce, ale nie na ulici a nie cez bezdrôtový reproduktor. Ostatní majú dosť vlastných problémov, nepotrebujú ešte aj dostať migrénu. Tak nebuď chuj a používaj slúchadlá.
6. Keď si niekto fotí výplatu na internet
Wow. Na výplatnej páske päťsto eur v hrubom, si si fakt zarobil, chlapče. Ale to nie je pointa, lebo práca ako práca, a pokiaľ si nepísal Dankovi prejavy a nemyslel to vážne, tak sa nemáš za čo hanbiť.
Čas na hanbu prichádza až vo chvíli, keď tú svoju mizernú výplatu vytiahneš, cvakneš sa s ňou pred zrkadlom, a potom touto pastvou pre oči počastuješ internety. Nech už sa tým snažíš dokázať čokoľvek, tak to nefunguje. Tak nebuď chuj a odfoť radšej kvetinu.
