Skákanie cez kozu aj pricviknutá brada v zipse. Dávno zabudnuté traumy každého slovenského dieťaťa

Zázrak, že sme to vôbec dotiahli až sem.


Keď ti vypadol zub

Niektorí experti z toho mali srandu. Keď sa im začal kývať zub, nadšene ho ukazovali všetkým kamošom a následne ho vlastnoručne vytrhli, akoby sa nechumelilo. Potom ho strčili pod vankúš a čakali na príchod Zúbkovej víly, nech majú drobné na kofolu. No nie všetci sme boli takí. Pre väčšinu z nás sa rozlúčka s mliečnym zubom spájala s revom, akoby nás z kože drali. A úprimne, bolesť to bola podobná.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Keď prišiel rad na telesnú výchovu

Ach, chcela som pôvodne napísať, no hlboký povzdych ani zďaleka nezachytáva surovosť terorov, ktoré mnohí z nás zažívali na hodinách telesnej. Od skoku cez kozu cez šplhanie po lane až po hod kriketkou, jedno väčšia tragédia ako druhé. Tí z nás, ktorí nemali po kom podediť športové vlohy, by sa v tej rane najradšej schovali do myšacej dierky. Nehovoriac o vybíjanej. Ranu loptou rovno do brucha by si ešte prežil, ale ten pocit, keď si ťa nikto nechcel zobrať do tímu, lebo všetci vedeli, že si totálne poleno? To bolelo stokrát viac.

Keď si sa nemohol vyhnúť lyžiarskemu výcviku

Tí, ktorí panikárili pred každou hodinou telesnej výchovy, neocenili ani povinný lyžiarsky výcvik v siedmom ročníku. Des. Horor. Muky. Niektoré decká – tie, ktoré chodili s rodičmi lyžovať hádam už od momentu, čo sa naučili chodiť – to vnímali ako parádnu dovolenku, no tí ostatní… Šancu spáchať spoločenskú samovraždu dostali hneď v prvý deň, keď sa s lyžami na nohách museli stromčekom vyškriabať na najmenší kopec strediska.

Veci, ktoré kedysi znamenali, že si frajer, a dnes pôsobia skôr úsmevne

Odporúčame prečítať:

Veci, ktoré kedysi znamenali, že si frajer, a dnes pôsobia skôr úsmevne

Pointou bolo rozdeliť vás do skupín podľa schopností, lenže ty si žiadne nemal. A veľmi rýchlo to zistili aj tvoje učiteľky. Niekde uprostred kopca sa ti fajne šmykla noha – a bum. Už si sa rútil zadkom napred dole kopcom a všetci za tebou do radu padali ako domino.

Keď ťa zips takmer zniesol zo sveta

Zoznam traumatických zážitkov z detstva zakončujeme veľkolepo, i keď ide na prvý pohľad o celkom nevinú záležitosť. Zapínanie zipsu od vetrovky. Stále máš v živej pamäti, ako ťa mama či otec babušili do obrovskej bundy, a aby ťa náhodou neprefúklo, zapínali ju až po samý vrch. Niekedy to vyšlo bez vážnej ujmy na zdraví, no väčšinou ti do zipsu fajne pricvikli bradu. Slzy na seba nenechali dlho čakať.

Dávno zabudnuté traumy každého slovenského dieťaťa
Umelá inteligencia

Tagy:
Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku Sledovať
REKLAMA
Michaela Molnárová
Písanie je pre mňa spôsob, ako sprostredkovať realitu ostatným. Venujem sa mu odmalička a profesionálne pôsobím v EMEFKA od roku 2017. Mojou špecializáciou sú ľudské príbehy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi zo Slovenska.Už niekoľko rokov žijem v Južnej Kórei, preto moje články často obsahujú aj cestovateľské zážitky a pútavé detaily o živote v Ázii. Vo voľnom čase ma pravdepodobne nájdete, ako si doprajem niečo sladké, čo sa malo zjesť až zajtra.
Najčítanejšie
Podobné