Ukoristené oblečenie ti padne ako uliate
Vo filmoch je prebratie identity neuveriteľne jednoduché: stačí omráčiť strážnika, vziať mu uniformu a tá ti magicky sadne ako na mieru šitá. Bez ohľadu na to, či má strážnik o dvadsať kíl viac alebo o hlavu menej, filmová logika tvrdí, že oblečenie presne kopíruje tvoje telo. Nič netrčí, nikde sa nekrčí a ty môžeš bez problémov zapadnúť medzi ostatných. Je to rýchle, elegantné a najmä – totálne nereálne.
V skutočnom svete by takáto „maskovacia technika“ narazila na samé komplikácie. Uniforma by ti bola príliš úzka, príliš široká, krátka v rukávoch alebo by si v nej vyzeral ako dieťa v otcových šatách. Filmoví strážnici sú pritom obvykle dosť mohutní.
Chôdza od výbuchu? Nezmysel
Vo filmoch často vidíme hrdinov pokojne odchádzať od obrovských výbuchov bez toho, aby im mihlo okom alebo aby utrpeli najmenšie zranenie. Realita je však úplne iná – tlaková vlna z výbuchu dokáže roztrhať všetko v okolí vrátane človeka a žiadny superhrdina nemôže chrániť svoje telo pred fyzikálnymi zákonmi.
Pokojný a elegantný odchod po explózii je teda čistou filmovou fikciou a v skutočnom svete by znamenal okamžitú sm*ť alebo ťažké zranenia.
Zvuk v otvorenom vesmíre? Len v kine
Star Wars a ďalšie filmy nás rozmaznali epickými vesmírnymi zvukmi. Skutočnosť je tichá – vo vákuu sa zvuk nešíri, lebo tam nie sú molekuly, ktoré by vibrovali. Film 2001: Vesmírna odysea od Stanleyho Kubricka a iné kvalitné sci-fi snímky tento prvok zobrazili dokonale.
Jedna rana a celá krčma sa bije
Vo westernoch sa často deje, že jedna facka alebo drobný konflikt stačí na to, aby sa celý saloon zmenil na chaos plný bitky. V realite sú konflikty omnoho zložitejšie a nepredvídateľné – rozhodne nie sú choreograficky upravené ani esteticky príťažlivé.
Takéto scenáre sú v skutočnom svete oveľa nebezpečnejšie a chaotickejšie, bez jasného rytmu či dramatických momentov, ktoré poznáme z filmov.
Chloroform? Účinok až po minútach, nie sekundách
Vo filmoch často vidíme, že stačí podržať chlóroformom nasiaknutú handru na tvári postavy na pár sekúnd a tá okamžite odpadne. V realite sa situácia javí ako úplne iná. Na omráčenie človeka je potrebné 2 až 5 minút nebezpečného vdychovania chemikálie. To predstavuje vysoké riziko poškodenia zdravia či dokonca sm*ti. Takáto rýchla a bezpečná metóda, ako ju prezentujú filmy, je teda úplne nereálna a klamlivá.
Život pr*stitútky ako romantická rozprávka
Hollywood často stavia romantické či dramatické príbehy na klišé, že do života obyčajnej ženy vstúpi bohatý muž, ktorý všetko zmení a všetko sa nakoniec vyrieši šťastným koncom. Realita je však omnoho tvrdšia a nebezpečnejšia.
Život neponúka rozprávkové konce, problémy sa neriešia zázrakom ani príchodom princa na bielom koni. Pravý svet bez jednoduchých filmových zázrakov vyžaduje samostatnosť, rozhodovanie a často dlhú cestu, kým sa situácia zlepší.
Tlmič, ktorý robí „puf“? Nie, stále je to hlučné
Skutočný tlmič dokáže znížiť hluk str*ľby len do určitej miery – rozhodne však nevytvorí takmer úplné ticho, aké poznáme z filmov. Výstrel ostane stále hlasný, nepríjemný a ďaleko od nenápadnej „puf“ zvukovej kulisy, ktorú Hollywood tak rád používa. V reálnom svete by takáto str*ľba stále pritiahla pozornosť celého okolia a určite by sa nehodila do žiadnej obývačky ani tichej akcie.
