Naši politici sú nekonečná studnica zábavy. Neostáva nám nič iné, len sa na nich zasmiať, inak by sme boli podráždení a frustrovaní zo svojich volených zástupcov väčšinu času.

Napadlo nám, ako by to asi vyzeralo, keby v škole odpovedáme podobne, ako odpovedajú naši politici, napríklad novinárom. Asi by sme rýchlo skončili s touto zábavkou a dostali by sme urýchlené zaucho. Môžeme si to však aspoň na chvíľu predstaviť.

Keď máš preukázať svoje vedomosti

Zrejme by nám to asi nik netoleroval tak, ako to momentálne všetci v parlamente tolerujú Andrejovi Dankovi, predsedovi NRSR. Predstav si, že spravíš záverečnú prácu a akonáhle ťa požiadajú, aby si ju zverejnil, ty ju odmietneš zverejniť. A prečo? Prečo nie, lebo si to môžeš dovoliť. Ty si prácu rozhodne robil čestne. To, že ju nechceš zverejniť, je len náhoda.

Pri pánovi predsedovi na chvíľu ostaneme. Poznáš ten pocit, keď si na písomke alebo skúške a nemáš ani šajnu o tom, čo by si tam mal povedať či napísať, tak začneš splietať všetky múdre slová, ktoré si kedy počul. Následne to znie nejak takto: „Spojenie možného z nemožného, pomaly má zodpovedného za každého…“

Keď ťa načapú robiť to, čo nemáš

Fajčenie na záchodoch, jedenie mimo prestávky alebo používanie ťahákov. Toto je len zlomok z vecí, za ktoré ti hrozila poznámka v žiackej knižke alebo dokonca zhoršená známka zo správania. Školy by boli naozaj veľký holubník, ak by nám stačilo zahlásiť „skutok sa nestal,“ podobne, ako to zahlásil Vladimír Mečiar.

Keď ťa chcú skúšať z predmetu, ktorý práve nie si naučený

Predstav si to, si na dejepise, práve ťa učiteľka vyvolá. Veselo odpovedáš, no potom sa ťa opýta, na akom kontinente prebiehala Púnska vojna. Ty odmietneš odpovedať na takú irelevantnú otázku, rovnako ako to robí aj náš bývalý premiér. A učiteľku posielaš kadeľahšie, so slovami: „nechajte ma, tu sme na dejepise.“

Keď sa ťa nebodaj bude pýtať na niečo, čím si nie si úplne istý, stačí ak zahlásiš „ja nie som historik“ a hneď budeš v suchu. Skúšajúca to bude určite okamžite akceptovať, však čo sa ťa má pýtať takéto nezmyselné otázky.

Keď máš prezentovať projekt svojim spolužiakom

Aby ti všetci uverili, že si to nerobil deň predtým, inšpirovaný Matovičom sa poriadne pripravíš. Nechýbajú ti teda diagramy, štatistiky a doplňujúce obrázky, ktoré si si starostlivo vytlačil 5 minút pred tým, ako si prišiel do školy. Ak ťa náhodou nebudú počúvať, mal by si zvýšiť hlas a poriadne sa do toho vložiť, zaručene to zaberie.

Keď si nestihneš spraviť desiatu

Natešený prídeš do bufetu, lebo raňajky sú základ dňa a iba sýty študent je dobrý študent. (Čo tam po latinských citátoch). Avšak pani v bufete ti vysvetľuje, že nemajú obložený rožok, lebo včera bol sviatok. Ty sa začneš na celú školu rozkrikovať, že za to môžu „poslanci, ktorí si myslia, že vedia lepšie ako ty, ako máš žiť.“

Keď sa prevalí, že si odpisoval na písomke

Učiteľ ťa podozrieva z toho, že si odpisoval, všetky jeho argumenty sú proti tebe, dokonca aj spolužiak od ktorého si to odpísal, ťa usvedčil. Ty namiesto toho, aby si sa priznal, aj keď je to úplne zjavné, radšej zdúchneš a na druhý deň prídeš s ospravedlnenkou od doktora, ktorá hovorí o tom, že si bol chorý celý deň.

Keď prejdeš z matiky s odretými ušami

Je vo všeobecnosti známe, že s matematikou si netyká väčšina z nás a všetky ostatné predmety boli vždy obľúbenejšie ako práve tento. Školský rok sa blíži k záveru a ty tam máš priemer, ktorý by sa len ťažko dal zaokrúhliť k štvorke. Učiteľka sa však nad tebou zľutuje, ty na tabuli vyriešiš nabiflené príklady a s obrovskými kropajami potu na čele čakáš, či už je koniec tohto trápenia.

Akonáhle sa ťa učiteľka opýta nejaké doplňujúce otázky, ty – keďže nič nevieš, odpovedáš iba: „ďakujem, ďakujem za otázky“ a odchádzaš si sadnúť spokojný, že ťa nevyhodila von oknom.

Keď si na konci roka pokarhaný

Niekoľko poznámok, prejavy lásky spolužiačke, ktorú si občas poťahal za vlasy a hneď sa toho nazbieralo na pokarhanie riaditeľom. Učiteľ v snahe dozvedieť sa, či si sa zo svojich zlých skutkov poučil a už ich nikdy nezopakuješ, sa ťa pýta, ako sa teraz cítiš. A ty mu v zlomku sekundy odpovedáš: „Ja si to užívam, ja sa cítim dobre.“

Keď máš rozprávať svoje zážitky z prázdnin

Prídeš oddýchnutý zo zimných prázdnin a učiteľka vám povie, aby ste sa podelili o svoje zážitky. Tvoji spolužiaci hovoria o lyžovačke v Tatrách, výlete do teplých krajín, sánkovačke u babky a ty opisuješ svoj Silvester nejak takto: „Najprv sme sa trtošili po dedine a potom do dopadlo nejak tak, že sme sa pregrciavali a pretulávali, lebo v takom stave sme prísť domov nemohli.“ Keď to prešlo Dobroslavovi Trnkovi, prejde to aj tebe.

Keď je piatok, posledná hodina

Každý z nás pozná ten pocit, keď netrpezlivo očakávaš cengot zvončeka, ktorý ohlási začiatok voľného víkendu. Po tom, ako si zdúchol vo dverách a ostal za tebou len kúdoľ prachu a medzi dverami, zaznievajú tvoje slová inšpirované pánom Mečiarom. Spievaš si: „s pánom Bohom, idem od vás, neublížil som…“

Titulná fotka: Ben Mullins, Unsplash / TASR/Martin Baumann