Doba sa mení a s ňou aj to, ako vyzerajú všedné dni slovenských školákov. Bageta z bufetu, zatuchnutá špongia na tabuľu a počmáraná lavica, to je to, čo sa s časmi povinnej školskej dochádzky spája väčšine z nás. Dnešné deti si však odnesú úplne iné spomienky.
Nakoľko rozdielne bolo študentské obdobie detí rokov deväťdesiatych a tých dnešných? Na to sme sa spoločne s naším ilustrátorom pozreli v nasledujúcom článku.
1. Prístup k informáciám
Kedysi: Ľudia žili hoaxmi. A ty tiež. Keď si niečo nevedel, musel si sa spýtať otca, a keby ti hoc aj povedal, že Zem má tvar hexagónu, niesol by si si túto dezinformáciu so sebou až do konca života. Alternatívou bola návšteva knižnice, no komu by sa tam chcelo loziť trikrát týždenne?
Dnes: Ľudia stále žijú hoaxmi, no tentoraz z opačného dôvodu. Informácie na teba číhajú z každej strany a nie všetky sú pravdivé. Tak či onak, encyklopédie raz a navždy nahradil ujo Google a študijné podklady sú dostupnejšie ako kedykoľvek predtým.
2. Zatĺkanie a maskovanie
Kedysi: Keď si mal gule, mnohé sa ti prepieklo. Zlú známku si si v žiackej knižke podpísal sám, mamin podpis si mal vďaka ospravedlnenkám na telesnú už predsa v malíčku. Potom ju stačilo niekde „nešťastne stratiť“ a bolo po dôkazoch.
Dnes: Všetko je na internete. Od známok cez dochádzku hádam až po to, či si decko vyložilo z tašky nedojedenú desiatu alebo mu tam bude po zvyšok roka veselo hniť. Taký systém už len tak neobabreš.
3. Zlé známky
Kedysi: Bola to tvoja chyba. Bolo jedno, že vaša matikárka bola stelesnením Satana so životným poslaním ukázať deťom peklo na Zemi. Bolo jedno, že nenávidela rad za radom každého študenta a sekala päťky aj za nemiestne pohyby obočia. Každá zlá známka bola tvoja chyba.
Dnes: Zlé známky nie sú výsledkom nedostatočnej prípravy študenta, ale nekompetentnosti učiteľa. Keď decko niečo nevie, tak preto, že ho to zatiaľ nenaučil. Logicky.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane