Skutočný Mad Max 19. storočia: Príbeh bláznivého baróna, ktorý ovládol Mongolsko a veril, že je reinkarnáciou boha vojny

Predstav si nekonečnú, prachom bičovanú pustatinu. Miesto, kde neplatia žiadne zákony a ľudský život má menšiu hodnotu než náboj do pušky. V chaose a dyme po kolapse starého sveta sa zrazu na obzore dvíha obrovské mračno prachu. Divoká banda jazdcov sa ženie stepou. Vedú ich muži na ťavách, ktoré majú na chrbtoch namontované ťažké guľomety.

Sprevádzajú ich svorky hladných psov a rachot obrnenej techniky. Na čele tohto apokalyptického sprievodu cvála postava v žiarivo žltom mongolskom plášti s cárskymi náramenníkmi na pleciach. V očiach má výraz absolútneho šialenstva a v ruke zviera zakrvavenú šabľu.

Tento obraz nepovstal z hlavy hollywoodskeho scenáristu Geroga Millera, nie. Nebol to scenár k postapokalyptickému filmu. Toto bola krutá realita ázijskej stepi na začiatku 20. storočia. Týmto divokým jazdcom velil európsky aristokrat, ktorý vymenil luxusné paláce za stan z plsti a teror v púšti.

Muž, ktorého domorodci uctievali ako živého boha a nepriatelia preklínali ako najhoršieho démona. Toto je skutočný príbeha muža s menom Roman von Ungern-Sternberg – muža, ktorého dejiny spoznali pod menom „Šialený barón“.

Krvavé korene a jazva na duši

Roman von Ungern-Sternberg sa narodil v roku 1885 v rakúskom meste Graz do rodiny starobylej baltsko-nemeckej aristokracie. Rodina sa neskôr presťahovala do Estónska, ktoré vtedy patrilo pod Ruské impérium. Už od detstva prejavoval extrémnu, priam patologickú povahu. Z dvoch gymnázií ho vyhodili pre neustále bitky a absolútnu neposlušnosť.

Mladý Roman miloval armádu a vojenskú disciplínu, no sám ju odmietal dodržiavať. Nastúpil na námornú akadémiu, odkiaľ ho pre zlé správanie opäť vylúčili. Nakoniec zakotvil v jazdectve. Počas služby na Ďalekom východe sa dostal do súboja šabľami s iným dôstojníkom.

Odniesol si z neho hlbokú ranu na hlave. Historici špekulujú, že práve toto zranenie poškodilo jeho mozog a naštartovalo jeho neskoršie psychické šialenstvo. Vpád prvej svetovej vojny bol pre neho vykúpením. Na fronte bojoval s fanatickou odvahou a získal niekoľko vysokých vyznamenaní vrátane Radu svätého Juraja.

Keď v roku 1917 vypukla v Rusku boľševická revolúcia, svet Ungerna-Sternberga sa zrútil. Ako presvedčený monarchista nenávidel komunistov celou svojou bytosťou. Pridal sa k takzvaným „Bielym“, ktorí bojovali proti Vladimirovi Leninovi. Spolu so svojím spojencom, atamanom Semionovom, odišiel na Sibír. Tam začal budovať vlastnú armádu, s ktorou chcel zvrátiť chod dejín.

Mysticizmus v mongolskej stepi

Keď Bieli na Sibíri definitívne prehrávali, Ungern urobil nečakaný ťah. Vzal svoju Ázijskú jazdeckú divíziu a v októbri 1920 prekročil hranice Mongolska. Krajina bola v tom čase okupovaná Čínskou republikou a domáci Mongoli hľadali akéhokoľvek spojenca, ktorý by ich oslobodil.

V tomto momente sa u baróna naplno prejavila fascinácia východnou kultúrou. Formálne síce zostal luteránom, no prepadol radikálnej zmesi budhizmu a miestneho šamanizmu. Ungern prestal žiť ako európsky šľachtic. Zvliekol ruskú uniformu a obliekol si tradičný mongolský žltý plášť, zvaný terlik. Naň si nechal prišiť cárske náramenníky. Na hrudi nosil budhistické symboly, ktoré vnímal v jej pôvodnom význame ako znak večného pohybu a slnka.

Barón začal verejne vyhlasovať, že je reinkarnáciou Mahákálu. V budhistickej mytológii je to hrozivé, viacruké božstvo a ochranca dharmy, ktorého uctievajú ako boha vojny. Mongolskí lámovia a duchovní vodcovia boli zúfalí z čínskej okupácie. V šialenom barónovi videli hrozivú silu, ktorú im poslal sám osud. Preto jeho verziu o reinkarnácii prijali a začali ho uctievať.