Walt Disney si posvietil na komunistov
Nazvať Disneyho špiónom je nepresné. Označenie informátor ho vystihuje lepšie. Keď jeho pracovníci v roku 1941 štrajkovali, paternalistický Disney neveril, že by to urobili bez vonkajších agitátorov. Veril, že komunisti ovplyvnili jeho zamestnancov. Väčšinu života spolupracoval s J. Edgarom Hooverom na identifikácii tých, o ktorých sa domnieval, že majú komunistické sklony.
Súkromne si dopisoval s Hooverom už od roku 1936, ale podľa oficiálneho 700-stranového spisu začal pre FBI pracovať až v roku 1940.
Jeho úlohou bolo zbierať informácie o komunistoch v Hollywoode. Mená z tajných dokumentov zverejnených v 90. rokoch boli zredigované, takže nevedno, koho nahlásil.
Jeho vzťah s FBI bol taký blízky, že ponúkol bezplatné využívanie zariadení Disneylandu agentom, ako aj vyšetrovateľom pracujúcim pre rôzne protikomunistické aktivity.
Grete Garbo dôveroval samotný Hitler
Americká filmová herečka švédskeho pôvodu Greta Garbo bola v polovici 20. rokov medzinárodnou hviezdou. V relatívne mladom veku 35 rokov odišla do dôchodku, no už vtedy bola nominovaná na štyri ceny Akadémie. Vytratenie z filmového sveta podozrivo korešpondovalo so zapojením Ameriky do druhej svetovej vojny. Podľa jej životopisca začala pre MI6 zbierať informácie o švédskom magnátovi a podporovateľovi Hitlera Axelovi Wenner-Grenovi.
Garbo raz povedala, že pokojne mohla schovať zbraň a zabiť Hitlera. „Stále ma pozýval do Nemecka. Som jediná osoba, ktorú by nepodozrievali.“
Ako britská špiónka sa mala zúčastniť niekoľkých tajných misií. Dôkazy o tejto činnosti sú však diskutabilné. Samotná Garbo raz vyhlásila: „Zomrela by som od hanby, keby som mala niečo spoločné so špionážou.“ Otázkou je, či to nebola len taktika, ako Nemcov presvedčiť o svojej „čestnosti“.
Iniciovala sa pri prepašovaní Nielsa Bohra, ktorý pracoval na vývine atómovej bomby, z okupovanej Kodane do Británie. Pomáhal jej špeciálny Churchillov špión William Stephenson.
V Guinnessovej knihe rekordov je zapísaná pod titulom Najkrajšia žena, aká kedy žila.
Zlomili aj dalajlámu
Jeden z najšokujúcejších záznamov o špiónoch je dalajlámov. Ako je známe, bol nútený opustiť Tibet a hľadať exil v Indii. 14. dalajláma, ktorý kázal o nenásilí a láske, bol na výplatnej listine CIA od 50. rokov do roku 1974.
Agentúra ho použila na získavanie utajovaných informácií najmä v čase, keď Red Scare (termín pre šírenie strachu z možného nástupu komunizmu, anarchizmu alebo iných ľavicových ideológií) bol na vzostupe. Keďže dalajláma nebol so svojím núteným exilom zmierený, rád prijal americkú ponuku.
Za svoje vtedajšie informácie mesačne inkasoval 15 000 dolárov. Finančné prostriedky mu vyplácali osobne, väčšinu z nich použil na aktivity tibetskej exilovej vlády, najmä financovanie kancelárií v New Yorku i Ženeve, a na medzinárodné lobovanie.
Harry Houdini učil agentov unikať
Na prelome 20. storočia bol Houdini jednou z najväčších celebrít mimo filmové plátno a divadelné pódiá. Preslávil sa kúzelnými trikmi a únikmi zo zdanlivo nemožných situácií. Mal silnú základňu fanúšikov nielen v elitnej nemeckej a ruskej spoločnosti.
Jeden z najznámejších iluzionistov bol špiónom pre Scotland Yard a agentúry americkej vlády. Požiadali ho, aby infiltroval ruské policajné stanice a získal informácie. Na rôznych večierkoch mu nevedomky prezrádzali vojnové detaily, ktoré posunul ďalej.
Často chodil na policajné oddelenia a do väzníc, kde sa nechal spútať a zamknúť do cely, aby prezentoval únikové schopnosti. Z jeho trikov padali sánky všetkým strážcom zákona, ktorí si neuvedomovali, že súčasne od nich zbiera cenné informácie.
Kariéru informátora mu pomohol naštartovať samotný majster špiónov William Melville, prvý „M“ britskej tajnej služby.
Iné zdroje uvádzajú, že ho najímali americké agentúry, aby školil ich agentov v únikových technikách.
Avšak o jeho tajných aktivitách existuje len minimum dôkazov. Najveľavravnejšou je jeho biografia z roku 2006. Autor v nej vychádza zo záhadných denníkov zamestnancov Scotland Yardu s odkazmi na dokumenty prijaté od „HH“.
