Tragikomické nedorozumenia
Za väčšinu mrzutých nedorozumení, v ktorých bol diskriminovaný za slepotu, viní najmä zlé školenie personálu a celkovo spoločnosti. Napríklad ho žiadali opustiť bar, pretože vyzeral príliš opitý po tom, čo zakopol. Nepomohlo, ani keď povedal, že mal len jeden drink a zakopol, pretože nevidel schod.
Takmer ho odmietli vpustiť do iného podniku, pretože držal za ruku priateľa, ktorý mu pomáhal s navigáciou. Zamestnanci predpokladali, že je príliš ožratý. Nakoniec však prijali jeho argument so sklonenými hlavami a dnu ho vpustili.
Suplujúci učiteľ ho vyhodil z triedy, pretože ho požiadal o možnosť úlohu vypracovať na PC, nie rukou na papier. Vyučujúci ho považoval za zosmiešňovača zdravotne postihnutých.
Pri vstupe do kaviarne poprosil personál, aby ho odprevadili k jeho stolu. Zamestnanec ho len schmatol za tričko a odvliekol, pretože nevedel, ako viesť nevidomých. A potom sa necíť ponižujúco a trápne. Aj keď nevieš, pred koľkými svedkami.
Toby však spomína aj pozitívne reakcie a ochotu ľudí pomôcť. Na izbe ho navštívil manažér hotela a osobne ho odprevadil na raňajky. Po odpracovaní 10-hodinovej zmeny ho zdravotná sestra zaviedla na cestu mimo rušnej dopravnej špičky, sprievodca múzea ho vzal na osobnú prehliadku, nechal ho dotýkať sa viacerých artefaktov a všetko mu do detailu popisoval.
V neposlednom rade poďakoval čašníkom v reštauráciách za nakrájanie jedla či zamestnancom v jeho súčasnej posilňovni, ktorí mu uľahčujú život.
