V súčasnosti sa veľká pozornosť médií venuje prítomnosti slintačky a krívačky na území Maďarska a Slovenska. Obe krajiny s cieľom zastaviť nákazu vo veľkom likvidujú hospodárske zvieratá. Môže sa to podpísať na cene mlieka a mäsa? A čo je najdôležitejšie – predstavuje slintačka a krívačka nebezpečenstvo pre človeka? Tieto otázky zodpovedali odborníci.
Návrat po 50 rokoch
V piatok bol potvrdený výskyt slintačky a krívačky v chovoch v Medveďove, v Ňaráde a v Bake na juhu Slovenska. Štát okamžite reagoval s opatreniami zahŕňajúcimi kontroly vozidiel, likvidáciu zvierat z postihnutých chovov, zatvorenie zoologických záhrad, či zákaz vstupu do lesov v regióne s potvrdením výskytom.
Vysoko nákazlivá, akútna, horúčkovitá vírusová choroba primárne postihujúca párnokopytníky spôsobuje pľuzgiere v ústnej dutine a na končatinách, ktoré sa po prasknutí môžu zapáliť a infikovať ďalšími ochoreniami. Ide o postrach všetkých chovateľov dobytka, pretože po odhalení choroby v chove sa musia zlikvidovať všetky zvieratá, čo chovateľom spôsobuje značné ekonomické škody.
Ak sa choroba nerozšíri za hranice Maďarska a Slovenska, zrejme nehrozí výrazné zdražovanie mlieka a hovädzieho mäsa. Analytik finančných trhov XTB Marek Nemky pre TASR uviedol, že Maďarsko produkuje len 1,19 % európskej produkcie mlieka, Slovensko 0,56 %. Z Maďarska pochádza 0,38 % európskeho hovädzieho mäsa, zo Slovenska 0,11 %. Problémy by nastali v prípade, že by sa slintačka a krívačka dostala do poľnohospodársky významných krajín ako Poľsko.
Čo sa stane, keď sa do kontaktu so slintačkou a krívačkou dostane človek?
Väčšinu Slovákov v súvislosti s aktuálnymi správami zaujíma to, či slintačka a krívačka predstavuje zdravotné riziko priamo pre ľudí. S touto otázkou sme sa obrátili na doc. MUDr. Petra Sabaku, PhD. z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorý nám poskytol pohľad odborníka na túto problematiku.
Vo svojej odpovedi nám vysvetlil, že ochorenie nie je pre človeka nebezpečné. Len veľmi zriedka dochádza k symptomatickej nákaze a aj vtedy sú symptómy mierne. Takým symptómom môže byť napríklad zvýšená teplota alebo horúčka. Závažné prípady sú extrémne vzácne.
Ak by sa niekto obával, že sa do obehu dostane mäso z nakazeného zvieraťa, ktoré môže zjesť, nemusí sa báť. Konzumáciou mäsa sa vírus neprenáša. Prenáša sa blízkym kontaktom s nakazenými zvieratami.
V prípade, že sa človek dostane do fyzického kontaktu so zvieraťom, ktoré môže byť nakazené, odporúča doktor Sabaka dbať na hygienu rúk. Ochorenie by sa mohlo znečistenými rukami preniesť na iné zvieratá, čo by mohlo viesť k rozšíreniu epidémie.
