Väčšina Slovákov demokraciu podporuje, pričom za dôležité na jej fungovanie považujú slobodné a nezávislé médiá kontrolujúce moc, rešpektovanie názorov odborníkov a rešpektovanie práv menšín. Podpora demokracie však nie je úplne jednoznačná, až 37 percent tvoria nedôslední prívrženci. Vyplýva to z indexu podpory demokracie, ktorý opisuje sociologička Zora Bútorová v novej publikácii Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s názvom Slovensko po troch desaťročiach slobody.
Aj keď údaje ukazujú, že väčšina obyvateľov podporuje demokratický systém na Slovensku, index poukázal na to, že dôslední prívrženci tvoria len 48 percent. Bútorová uvádza, že „demokratické presvedčenie časti respondentov je nedôsledné, keďže sa zároveň prikláňajú k nezlučiteľným názorom“. Medzi odporcov demokracie patrí 15 percent obyvateľov.
Viac ako polovica všetkých respondentov si myslí, že krajina potrebuje namiesto rôznych ľudských práv disciplínu a poriadok. Prevažuje tiež názor, že v demokracii má väčšina právo rozhodovať na úkor menšín. Dve pätiny respondentov nedôverujú tomu, že prostredníctvom volieb možno dosiahnuť spoločenskú zmenu, rovnako dve pätiny by boli ochotné obetovať časť občianskych slobôd v záujme vyššej životnej úrovne. Približne 25 percent obyvateľov by považovalo za dobré namiesto systému parlamentnej demokracie zaviesť systém silného vodcu.
Spomedzi prívržencov demokracie si až 20 percent zároveň myslí, že nezáleží na tom, či vláda je alebo nie je demokratická. Zároveň 22 percent by uvítalo, ak by bol namiesto nej zavedený systém silného vodcu, čo podľa Bútorovej možno označiť za „kognitívnu haváriu“. Z respondentov deklarujúcich preferenciu demokracie až 60 percent zastáva názor, že väčšina má právo rozhodovať na úkor menšín a 15 percent nesúhlasí s tým, že v demokracii treba dôsledne rešpektovať aj práva menšín. „Domnievame sa, že pri preferencii disciplíny a poriadku zavážila aj aktuálna negatívna skúsenosť s chaosom a porušovaním pravidiel počas pandémie,“ vysvetlila Bútorová.
