Linda Ambrová (25) a Slavomír Záň (27) sú mladý slovenský pár, ktorý si život v zahraničí spojil s horami, prírodou a prácou, na ktorú sa každé ráno tešia. Na istý čas zakotvili v Nórsku, kde dnes sprevádzajú turistov za polárnou žiarou a pracujú s aljašskými huskyami.
V rozhovore nám porozprávali, ako sa im žije na severe, koľko si dokážu zarobiť, koľko míňajú na bežný život, čo ich na Nórsku zaskočilo a prečo zatiaľ návrat na Slovensko neplánujú.
Začnime úplne od začiatku – čo vás s priateľom priviedlo práve do Nórska a prečo ste sa rozhodli zo Slovenska odísť? Bol to dlhšie plánovaný krok alebo skôr spontánne rozhodnutie?
Bol to asi taký sen, ktorý vo mne dlho niekde bol a postupne dozrel. Vždy som mala v hlave, že by bolo super jedného dňa odísť do inej krajiny – niekam, kde sú hory a ideál, kde si môžem aj pekne zarobiť a ušetriť. Bol to však jeden zo snov, ktorý bol dlho niekde v pozadí a možno som ani nebola presvedčená, že si ho niekedy splním.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePočas štúdia ma však čoraz viac desila predstava, že po škole nastúpim do klasickej práce na Slovensku a môj život sa bude točiť hlavne okolo práce. Zároveň som mala zmiešané pocity zo samotného štúdia a na magisterské som naozaj pokračovať nechcela.
Hneď po skončení bakalára som preto odišla do Švajčiarska, kde som žila dva roky a pracovala na ľadovci v lyžiarskom stredisku ako čašníčka aj chyžná.
Slavo to mal trochu inak. Vyštudoval inžinierske štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave a po škole nastúpil do praxe. Práca na Slovensku ho však veľmi neoslovila. Mal pocit, že zamestnávatelia často očakávajú veľa za pomerne nízku mzdu, pričom náklady na život boli stále vysoké. Aj on preto začal premýšľať, či by mu život v zahraničí nedával väčší zmysel.
Moje dva roky vo Švajčiarsku boli pre mňa jedno z najlepších životných rozhodnutí alebo aspoň prvý krok k životu, ktorý sa mi naozaj páči a ktorý si užívam. Slavo zase začal s kamarátmi hľadať možnosti práce v zahraničí a postupne sa dostal k Nórsku. Ja som vždy túžila vyskúšať aj Nórsko a Slava zase lákala predstava severu a polárnej žiary. Nakoniec sa teda naše cesty spojili práve tam. Ja som tu už rok a Slavo rok a pol.
Čím sa dnes v Nórsku živíte a ako ste sa dostali k práci, ktorú robíte?
S tým je spojený trochu dlhší príbeh. So Slavom sme sa v tom čase prakticky nepoznali, len sme sa sledovali na Instagrame. Keď videl, ako žijem vo Švajčiarsku, zapáčilo sa mu to a chcel vyskúšať niečo podobné. Spolu s kamarátmi preto začali hľadať prácu v zahraničí.
Slavo je astrofotograf a polárnu žiaru už predtým videl aj na Slovensku. Vtedy si začal hovoriť, aké to asi musí byť na severe, kde je polárna žiara oveľa častejšia a výraznejšia. Nórsko mu preto znelo ako perfektná destinácia.
Keďže hľadali prácu traja kamaráti spolu, oslovili agentúru, ktorá sprostredkúva prácu v zahraničí. Väčšinou ponúkala klasické práce v hoteloch či housekeepingu, no im prišla úplne iná ponuka. V e-maile sa ich jednoducho spýtali, či majú radi psy. A tak sa dostali k práci v centre s aljašskými huskyami.
Slavo tam pracoval ako sprievodca pri programe pozorovania polárnej žiary a na turistike so psami. Ja som si v tom čase žila svoj život vo Švajčiarsku a Slavo bol v Nórsku. Keď som na Instagrame videla, že je tam, zo zvedavosti som sa ho spýtala, ako sa mu tam žije. Začali sme si písať a po čase sme zistili, že si naozaj rozumieme. Po dvoch mesiacoch písania sme sa stretli na Slovensku a po piatich dňoch sme boli spolu.
Šteniatka, polárna žiara aj sánkovanie
Najskôr sme rozmýšľali, že pôjdeme žiť do Švajčiarska, no nakoniec sme skončili v Nórsku. Dnes sme sprievodcovia na programe pozorovania polárnej žiary a turistike so psami. Pri polárnej žiare spolu s hosťami najprv ideme pozrieť psíkov, hostia ich hladkajú a my im vysvetlíme, čím je aljašský husky špeciálny. Navštívime aj šteniatka, neskôr si spolu dáme tradičnú večeru a večer zavŕšime pozorovaním a rozprávaním o polárnej žiare, zatiaľ čo si hostia opekajú marshmallows pri ohni. Kto chce, ide sa aj sánkovať.
Pri turistike musíme ráno pripraviť všetku výbavu, zapriahnuť psy a spolu s hosťami sa vydať do nórskej prírody. Keďže sú to záprahové psy, sú od prírody naučené ťahať, takže pre hostí je to často pomerne náročné. Na trase si dáme prestávku, pripravíme nápoje a jedlo, ktoré ako sprievodca nosím ja, a potom sa vraciame späť do centra.
Prezradíte nám, aký je váš mesačný príjem?
V zime, teda počas hlavnej sezóny, zarobím približne 3 000 eur mesačne v čistom po odpočítaní ubytovania pri približne 160 odpracovaných hodinách. Slavo má príjem o niečo vyšší, keďže okrem sprievodcovania má na starosti aj sociálne siete a fotenie v centre.
V lete je to menej, keďže vtedy pracujeme oveľa menej, často len dva-tri dni do týždňa, a tri mesiace trávime doma na Slovensku a chodíme na výlety. Leto máme skôr na oddych, turistiku a vlastné projekty.
Koľko vás približne stojí život v Nórsku? Zaujímalo by nás najmä bývanie, potraviny, doprava a ďalšie bežné výdavky. Je niečo, pri čom ste si po presťahovaní povedali, že je to v Nórsku extrémne drahé?
Bývanie máme, našťastie, extrémne lacné a zároveň veľmi dobré – platíme približne 270 eur na osobu (bývame asi 35 minút od mesta, 15 od práce autom). Na jedlo minieme okolo 500 eur mesačne pre dvoch a na naftu približne 200 eur. Okrem toho máme už len minimum pravidelných výdavkov.
Výnimkou bolo, keď sa nám pokazilo auto. To bolo pomerne drahé a v servise boli navyše absolútne neskúsení a vôbec nám nepomohli. Nakoniec sme si sami s ChatGPT poradili viac, než nám poradil mechanik. Neskôr sme našli Poliaka, ktorý opravuje autá ako hobby a oproti nórskemu servisu sa kvalita práce nedala porovnať. Ten nám, našťastie, pomohol.
V Nórsku sú celkovo veľmi drahé služby. Ísť sa najesť do reštaurácie alebo riešiť servis auta vie byť naozaj veľký zásah do rozpočtu.
Keď odpočítate všetky bežné výdavky, zostane vám podľa vás na konci mesiaca viac alebo menej než na Slovensku? A na čo si v Nórsku môžete dovoliť míňať bez toho, aby ste to výrazne pocítili?
Keďže by som na Slovensku nepracovala v IT ani v inej výrazne zárobkovej oblasti, určite by mi tam zostávalo menej. Nám v Nórsku však nejde len o samotný plat – záleží skôr na tom, za čo ho dostávame.
Táto práca z nás neuberá energiu, práve naopak, šichta nás často nabije. Cítime sa tu trochu ako v letnom tábore – nulový stres, kolegovia sú zároveň kamaráti a väčšina ľudí prichádza do práce v dobrej nálade.
Pre mňa je dnes určitým spôsobom bohatstva aj čas. Keď mám po práci energiu ísť na túru, fotiť, venovať sa vlastným projektom alebo len byť vonku, má to pre mňa väčšiu hodnotu než vyššia výplata.
Určite sa v Nórsku dajú nájsť aj oveľa zárobkovejšie práce, no nám táto práca momentálne vyhovuje. Radšej zarobíme o niečo menej a budeme mať život, ktorý si užívame, než aby sme zarábali viac za cenu toho, že nás práca bude vyčerpávať.
Pokračovanie článku na druhej strane
