Ak niekto predáva cez on-line portály, prenajíma nehnuteľnosť, ponúka ubytovanie alebo odvoz cez on-line platformy, mal by sa zaregistrovať na Finančnej správe SR. Upozornila na to advokátska kancelária Highgate Law & Tax.
Doplnila, že od nového roka SR zavádza do praxe novú európsku smernicu proti daňovým únikom. Tá ukladá prevádzkovateľom virtuálnych trhovísk a platforiem pre zdieľanú ekonomiku informovať finančnú správu o príjmoch právnických a fyzických osôb, ktoré dosiahli na danej platforme za uplynulý rok tržby nad 2000 eur. Platformy síce nebudú posielať údaje o malých predajcoch, ktorých tržby uvedenú čiastku počas sledovaného oznamovacieho obdobia neprevyšujú, avšak aj títo sa musia na daňovom úrade zaregistrovať.
„Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku šesť, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území SR začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území SR prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu. Nezáleží pritom, či im v konečnom dôsledku vznikne povinnosť podať daňové priznanie alebo nie,“ upozorňuje daňový advokát z právnickej kancelárie Peter Varga.
V prípade nezaregistrovania sa na finančnej správe osoba riskuje pokutu od 60 do 20.000 eur, vyčíslila spoločnosť. Daňová kontrola v súčasnosti funguje na princípe daňového priznania. Po novom však budú daňové úrady disponovať aj informáciou o príjme danej osoby z on-line trhovísk či z rôznych ďalších on-line platforiem, cez ktoré ľudia ponúkajú ubytovanie, prepravu či ďalšie služby.
„V prípade priznania nižšieho príjmu v daňovom priznaní môže pokuta dosiahnuť 3 % z rozdielu medzi sumou dane uvedenou v daňovom priznaní a sumou, ktorú mal v skutočnosti odviesť v daňovom priznaní za rok v prípade, že sa daňovník prizná sám. Avšak v prípade, že nesplnenie daňových povinností zistí daňový úrad, môže pokuta dosiahnuť až desatinu rozdielu,“ zdôrazňuje advokát.
Minulý rok bolo ukončených 8669 daňových kontrol na daň z pridanej hodnoty (DPH) a daň z príjmov právnických osôb a 605 daňových kontrol z príjmov fyzických osôb. Približne u troch štvrtín kontrolovaných subjektov sa kontrola skončila s dodatočne dorubenou daňou.
„Určitý faktor tu zohráva nízka dôvera daňových poplatníkov v štát, že bude s ich daňami rozumne hospodáriť, ale aj sústavné zmeny daňových zákonov. Ako príklad možno uviesť zákon o dani z príjmov, ktorý je jeden z najčastejšie sa novelizujúcich zákonov na Slovensku. Aby teda naša krajina nestrácala peniaze na nepriznaných či nezaplatených daniach, jedným z riešení je prehľadnejšia legislatíva, jednotnejšie rozhodovanie v danej problematike, menej zmien v zákonoch, no v neposlednom rade aj zníženie sadzby dane,“ uzavrel právnik.
