Vzdelávanie sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou života mnohých Slovákov. Mnohí hľadajú spôsob, ako ho zladiť s prácou, rodinou a každodennými povinnosťami. Získať diplom už dávno nie je výsadou len denných študentov – existuje aj iná, flexibilnejšia cesta. Tá však býva spojená s istou finančnou neistotou, ktorá každoročne vyvoláva množstvo diskusií.
Externé štúdium na vysokých školách patrí medzi voľby, ktoré si vyberajú tisíce Slovákov. Umožňuje zladiť prácu s ďalším vzdelávaním a otvára cestu k novým príležitostiam. Záujem oň každoročne rastie a s ním aj obavy, koľko bude celé štúdium stáť. Poplatky za externú formu sú často považované za veľkú finančnú záťaž, preto sa každá správa o ich zmenách stretáva s výrazným ohlasom. Tentoraz však prišlo rozhodnutie, ktoré môže mnohým uchádzačom do istej miery uľaviť – no zároveň si od nich vyžaduje ostražitosť. Téme sa venoval portál Techbyte.
Ako sa určuje výška poplatkov
Študenti si často myslia, že výšku školného si vysoké školy určujú úplne samostatne. V skutočnosti však existuje zákonom stanovený strop, ktorý vychádza z výšky dotácií od štátu na denné programy. Ak štát neposkytne viac peňazí, ani maximálne hranice pre externistov sa neposúvajú. Tento mechanizmus má zabezpečiť, aby poplatky aspoň čiastočne odrážali reálne náklady na výučbu a neboli úplne odtrhnuté od reality.
V posledných rokoch sa v rôznych odboroch dvíhali dotácie len mierne, čo spôsobovalo postupný rast školného. Tentoraz sa však situácia zmenila – k navýšeniu štátnych peňazí nedošlo, a tým pádom ostáva nezmenený aj strop pre poplatky.
Rozdiely medzi odbormi sú výrazné
Nie je tajomstvom, že nie všetky programy stoja rovnako. Najvyššie sumy sa už tradične platia za medicínu – doktorandi môžu zaplatiť až 14 590 eur ročne. Podobne vysoké poplatky nájdeš aj pri veterinárnej medicíne či umeleckých odboroch, kde sú náklady na výučbu výrazne vyššie než v iných smeroch.
Aj právo alebo architektúra nie sú lacnou záležitosťou. Štúdium práva môže stáť od 1 900 do 5 360 eur podľa stupňa, pričom architektúra vyjde ešte viac – až 9 480 eur na doktorandskej úrovni. Tieto rozdiely sú dôležité, pretože ukazujú, že rozhodnutie ísť na externé štúdium by mal človek starostlivo zvážiť nielen z pohľadu času, ale aj financií.
Univerzity rozhodujú o konkrétnych sumách
Aj keď štát nastavuje hranicu, konečné slovo majú univerzity. Tie si určujú presné poplatky vo svojich interných predpisoch a musia ich zverejniť minimálne dva mesiace pred termínom podania prihlášok. To znamená, že aj keď sa strop nemení, jednotlivé školy môžu pristúpiť k odlišným čiastkam. Preto by si si mal včas preveriť, aké podmienky platia práve na tvojej vybranej fakulte.
Opatrenie ministerstva vstúpi do platnosti od 1. novembra tohto roka. Študenti tak získavajú určitú mieru istoty pri plánovaní budúcnosti. Hoci školné zostáva nezmenené, nejde o trvalú garanciu – všetko bude závisieť od ďalšieho vývoja štátnych dotácií. Pre externistov je to však dobrá správa, pretože aspoň na najbližší rok nebudú musieť rátať s ďalším zdražovaním.
