Dámy a páni, máme to potvrdené. Ak sa ti náhodou zdá, že sa na Slovensku ľudia dožívajú stále menej a menej rokov, nie je to náhoda. Nová zahraničná štúdia totižto preukázala, že vyššia miera šťastia znižuje riziko srdcových chorôb, rakoviny a aj cukrovky. Podľa webu Tvnoviny vedci poukázali na to, že spokojnosť s vlastným životom je jedným z najdôležitejších kľúčov k dlhšiemu životu.
Zdravý životný štýl je, samozrejme, stále esenciálnou zložkou dlhovekosti, no najnovšia vedecká štúdia hovorí, že nemalú úlohu hrá aj šťastie. Mnohí ľudia sa dnes len škrabú na hlave a v podstate ani nevedia popísať to, čo by ich urobilo šťastnými. Nuž, vedci z univerzity v rumunskom meste Alba Iulia sa pozreli na to, ako je spokojnosť previazaná s celkovým zdravím obyvateľov.
Ich unikátne odhalenia sa publikovali v časopise Frontiers in Medicine. Práve tam potvrdili, že vyššia miera šťastia jasne znamená nižšie riziko úmrtia na chronické ochorenia – ako napríklad už vyššie spomenuté srdcové choroby, rakovina či cukrovka.
Šťastie a pozitivita predsa len dokážu urobiť rozdiel
Hlavná autorka štúdie, profesorka Luli Lugy, hovorí, že pozitívny vplyv šťastia na zdravie sa začína prejavovať až po dosiahnutí určitej hranice spokojnosti so životom. Vedci ju vyjadrili hodnotou 2,7 na tzv. „Life Ladder“ – stupnici, na ktorej ľudia hodnotia svoj život od 0 (najhorší možný) po 10 (najlepší).
Ako to funguje? Ak priemerná úroveň šťastia v krajine presiahne túto hranicu, riziko úmrtia na chronické ochorenia sa začne znižovať. Tento efekt sa podľa vedcov prejavuje najmä pri dlhodobých neinfekčných chorobách, akými sú napríklad srdcovocievne ochorenia, cukrovka či niektoré typy rakoviny.
Výpočty odborníkov ukazujú, že každé zvýšenie „šťastného skóre“ o jedno percento znižuje úmrtnosť na neinfekčné choroby u ľudí vo veku 30 až 70 rokov približne o 0,43 %. Ako uvádza portál Knowridge, výsledky naznačujú, že emocionálna pohoda môže byť významným faktorom ovplyvňujúcim dĺžku a kvalitu života.
V zdravších krajinách žijú šťastnejší ľudia alebo naopak?
Špecializovaný tím analyzoval dáta zo 123 krajín od roku 2006 do 2021. Z dát im vzišlo niekoľko zaujímavých faktov. Napríklad to, že štáty s vyšším stupňom spokojnosti obyvateľstva investujú výrazne viac do zdravotníctva.
Majú taktiež lepšie sociálne programy a stabilnejšie ekonomické prostredie. Priemerné svetové „šťastné skóre“ dosiahlo hodnotu 5,45. V najmenej šťastných krajinách sa pohybovalo okolo 2,18, zatiaľ čo v tých najšťastnejších sa blížilo až k hodnote 8.
Tím v správe dodal, že šťastie samé osebe nespôsobuje zdravotné problémy, no jeho zvyšovanie môže byť účinným nástrojom verejného zdravotníctva. Z tejto informačnej rovnice teda vychádza to, že krajiny, ktoré sa snažia zlepšovať životné podmienky (a podmienky na šťastie a spokojnosť) svojich obyvateľov, ako napríklad sa zaoberajú znížením znečistenia, podporou zdravého životného štýlu či väčšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti – priamočiaro prispievajú k zdravšiemu životu obyvateľov. Aké nečakané, že?
