Ján Šanta je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Širšia verejnosť ho pozná najmä vďaka prípadu so zmenkami, za ktoré sedí v base Marian Kočner a aj Pavol Rusko. Je to však len jeden z mnohých prípadov, ktoré mu počas jeho bohatej kariéry prešli pod rukami.
Aktuálne spolupracoval na novom seriáli Prokurátorka, ktorý bude mať premiéru už o pár dní na TV Joj. Divákom ponúkne 16 dielov, v každej časti rieši tím policajtov pod vedením svojho šéfa komplikované ťažké prípady, ktoré dozoruje prokurátorka – herečka Zuzana Mauréry. Preto sme sa ho rozhodli osloviť, aby nám prezradil viac o svojej práci a takisto o samotnom seriáli.
Ľudia vás poznajú z mnohých medializovaných procesov, ktoré rezonovali Slovenskom. Čo vás podnietilo stať sa prokurátorom?
Bola to najmä voľba po absolvovaní takmer všetkých predmetov na Právnickej fakulte v Košiciach vrátane trestného práva, kriminalistiky a kriminológie. Obsah týchto predmetov a vyučujúci boli natoľko inšpiratívni, že zvíťazila táto právna oblasť, ktorá sa typicky spája s prácou prokurátora.
Veľa ľudí možno netuší, kto je to prokurátor. Ako by ste definovali niekoľkými vetami svoju prácu?
Študentov učím, že s postavením prokurátora sa spájajú dva základné pojmy – dozor a obžaloba. Dozor by sme veľmi zjednodušene mohli vysvetliť ako kontrola práce vyšetrovateľov, aby vyšetrovanie bolo zákonné a objektívne. Obžaloba znamená rozhodnutie prokurátora, na základe ktorého sa začína hlavné pojednávanie, pretože bez žalobcu niet sudcu.
Okrem toho je to účasť prokurátora na najdôležitejších úkonoch vyšetrovania – výsluchoch obvinených, dôležitých svedkov, znalcov, účasť na obhliadkach miesta činu, rekonštrukciách a podobných dôležitých úkonoch. Ten rozsah činnosti prokurátora je však oveľa širší a zložitejší.
Žijeme v pomerne turbulentnej dobe. V akom prípade ste cítili najväčší politický tlak na vašu osobu? Boli ste niekedy v ohrození života a využili ste určitú formu ochrany?
Politický a ani iný tlak som v postavení prokurátora nikdy v živote necítil, to si nikto voči mne nesmie dovoliť. Raz v živote mi polícia prišla oznámiť, že zachytili informácie o mojom možnom ohrození, a preto v tomto smere prijmú určité opatrenia. Ja som bezprostredné ohrozenie necítil.
Širšia verejnosť vás pozná najmä vďaka prípadu s Marianom Kočnerom. Ako vám tento prípad zmenil kariéru a život?
Tá zmena sa týkala najmä mediálneho vnímania mojej osoby. Doposiaľ sa stretávam s veľmi pozitívnymi a častými reakciami voči mojej osobe a práci. Kariérne sa však nič nezmenilo.
Aké ďalšie kauzy považujete za kľúčové vo vašom pracovnom živote?
Pripomenul by som, že trestné kauzy v podstate môžeme deliť na mediálne zaujímavé, hoci sú niekedy jednoduchšie, a mediálne nezaujímavé, hoci sú zložité. Ja ako prokurátor nemôžem kauzy takto vnímať, pretože úplne vo všetkých rovnako dbám na zákonnosť trestného konania a v zásade každá prináša niečo nové, minimálne ďalšiu skúsenosť.
Ja, subjektívne, okrem káuz, ktoré už boli rozoberané v médiách, za dôležitú považujem svoju úplne prvú obžalobu vo veci zanedbania povinnej výživy, prvú obžalobu vo veci vraždy, tiež prvú obžalobu pre daňový trestný čin či rozsiahly podvod a podobne.
Uchádzali ste sa aj o miesto generálneho prokurátora. Ako s odstupom času hodnotíte tento neúspešný pokus? Čo by ste dnes spravili inak?
Túto kandidatúru budem vnímať vždy maximálne pozitívne, pretože doposiaľ mám veľmi kladné odozvy na celé toto obdobie a nič by som nerobil inak. Ako vždy by som do každého procesu išiel s maximálnym nasadením, poctivo a zodpovedne.
Existuje určitá legislatívna alebo byrokratická prekážka, ktorá vám „znepríjemňuje“ a sťažuje vašu prácu? Ako by ste ju zmenili?
Odpoveď na túto otázku je na samostatný rozhovor. Tejto téme som sa venoval na viacerých vedeckých konferenciách. Veľmi zjednodušene odpovedané – opakované výsluchy svedkov, nekonečné preštudovania spisov na konci vyšetrovania, hoci obvinení a ich obhajcovia majú tieto spisy prefotené a dávno ich poznajú.
Taktiež lehoty pre obvinených, ktoré zneužívajú, vracanie veci odvolacími súdmi, opakované odvolania, nekonečné odôvodňovanie podaní a rozhodnutí a mnoho ďalších problémových ustanovení Trestného poriadku, ktoré nepoznajú iné skutočne právne a vyspelé štáty, trestné stíhania komplikujú, predlžujú a formalizujú natoľko, že niekedy prekrývajú pravdu a vinu skutočného páchateľa. Zmena jej možná prioritne novelizáciou Trestného poriadku.
Myslíte si, že vďaka technológiám je dnes už takmer nemožne spáchať trestný čin, ktorý zostane nevyriešený (vzhľadom na všadeprítomné kamery a digitálnu stopu)?
Zďaleka nie, to platí len prevažne pre násilnú a inú trestnú činnosť páchanú na verejných a monitorovaných priestranstvách. Avšak v súčasnosti najzávažnejšie korupčno-ekonomické a podobné trestné činy sa páchajú v maximálnom utajení, za prítomnosti len dvoch osôb, sofistikovane, bez prítomnosti kamier.
Vás ako prokurátora vníma široká verejnosť ako morálnu a nestrannú osobu a vaša funkcia vzbudzuje vážnosť a autoritu. Ako vás povaha vašej práce ovplyvňuje v súkromnom živote a ako vyzerá váš bežný deň, keď nepracujete?
Povaha mojej práce ma v súkromnom živote ovplyvňuje podstatným spôsobom, vnímam to však pozitívne. Mám napríklad prísne vyselektovaný okruh osôb, s ktorými sa stretávam, už samotné oblečenie nemôže byť nejaké ležérne, hoci sú horúčavy, postaveniu musí zodpovedať aj vyjadrovanie sa a správanie a našli by sme mnohé ďalšie limity.
Keď nepracujem ako prokurátor, s veľkou obľubou sa venujem publikačnej činnosti. Som napríklad spoluautorom troch vedeckých monografií, iných knižných publikácií a asi 150 odborných článkov. Úplne mimopracovne ako relax vnímam divadlo, športovanie a stretávanie sa s hodnotovými ľuďmi z umeleckého prostredia a s inými, ktorí vysielajú pozitívnu energiu.
Ako vznikla vaša spolupráca s TV JOJ na seriáli Prokurátorka?
Bola to iniciatíva dramaturgičky televízie JOJ, ktorá je dcérou prvého slovenského generálneho prokurátora JUDr. Vojtecha Bacha a ktorá ma v tomto smere na spoluprácu oslovila. Jeho a moje materiály potom tvorili základ tohto seriálu.
Čo bolo vašou úlohou pri tvorení seriálu? Spolupracovali ste aj priamo s hercami?
Mojou následnou úlohou bolo spracovanie námetu a odborný dohľad nad scenárom, teda nad správnosťou dialógov, procesných postupov, kontrolovať presnosť úlohy prokurátorky, ale aj policajtov, ich vzťahov a podobne. Spolupráca sa týkala najmä scenáristov, dramaturgičky, ale, samozrejme, prevažne Zuzany Mauréry, ktorá je prokurátorkou, a tak z hľadiska odbornosti musela byť najpresnejšia a uveriteľná v detailoch.
Sú všetky prípady v seriáli založené na skutočnosti?
Majú reálny základ, museli byť však modifikované tak, aby sa v nich aktéri úplne presne nenašli, aby boli aktuálne aj v súčasnosti, pútavé a divácky atraktívne.
Čím je podľa vás seriál Prokurátorka výnimočný a odlišuje sa od iných krimiseriálov? Má širšiemu publiku spropagovať najmä prácu prokurátora?
Presne tak, ide v prvom rade o spropagovanie čoraz náročnejšej a stále málo známej práce prokurátora. Výnimočnosť seriálu spočíva v reálnom ponímaní práce prokurátora, polície a ďalších subjektov trestného konania. Tiež v tom, že boli spracované kuriózne až neuveriteľné prípady, herecké výkony sú skvelé, každý diel je uzatvorený, nenadväzujú na seba a seriál má výrazný edukačný význam, bez príkras a prekrúcania reality.
